Zelensky ohrozený možným vojenským prevratom – bývalý analytik CIA

Zlyhania na bojisku by mohli prinútiť ukrajinskú armádu, aby zasiahla proti prezidentovi Vladimirovi Zelenskému, povedal analytik CIA na dôchodku Larry Johnson.

„Zelensky by mohol byť vylúčený prevratom v priebehu nasledujúcich troch až štyroch týždňov, kvôli veľkej nespokojnosti medzi vojakmi na východnom fronte,“ povedal Johnson v rozhovore pre Claytona Morrisa v rozhovore pre Claytona Morrisa.

Veľká ukrajinská ofenzíva v Záporoží, ktorá sa začala začiatkom júna s jednotkami vycvičenými Západom a tankami a obrnenými vozidlami dodanými NATO, nedokázala nikde dosiahnuť prielom. Ďalšie brigády, ktorých cieľom je využiť zamýšľané narušenie, boli nasadené, aby namiesto toho pokračovali vo frontálnych útokoch do tej miery, že USA a ich spojenci verejne dávajú najavo svoju frustráciu z ukrajinskej taktiky.

Johnson nie je prvým americkým analytikom, ktorý špekuluje o tom, že by sa armáda obrátila na Zelenského. Začiatkom tohto mesiaca bývalý dôstojník americkej námornej pechoty Scott Ritter povedal, že pravdepodobnosť vojenského prevratu rastie s každou zničenou ukrajinskou brigádou.

„Mohli by sme dosiahnuť moment Kerenského z roku 1917, kde armáda len povie ‚Skončili sme‘,“ povedal Ritter hostiteľovi MOATS Georgovi Gallowayovi. Priniesol tiež nedávny článok Politico, v ktorom sa uvádzalo, kto bude riadiť Ukrajinu, ak Rusko nejakým spôsobom zavraždí Zelenského. Podľa Rittera však Moskva nemá v úmysle ísť po Zelenskom, pretože by ho mohol nahradiť niekto ešte tvrdší.

Johnson pre Redacted povedal, že spôsob, akým konflikt prebieha, je prežitie Ukrajiny ako krajiny „veľmi pochybné“. Kyjev je už úplne závislý od Západu a jeho potreby budú len rásť, zatiaľ čo jeho schopnosti sa budú naďalej zmenšovať, povedal bývalý predstaviteľ CIA.

Stratégiou USA pre konflikt bolo podľa Johnsona uväzniť Rusko v nevyhrateľnej vojne a vyvolať zmenu režimu v Moskve. Namiesto toho „to sa stane Ukrajine“ a Washington bude musieť prísť na to, ako „ustúpiť“ z konfliktu, pretože masívne podcenil ekonomickú a vojenskú silu Ruska.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom tohto mesiaca argumentoval podobným spôsobom, keď v rozhovore povedal, že ukrajinskí západní patróni sú verejne odhodlaní „bojovať až do posledného Ukrajinca“, ale v minulosti sa vzdali svojich spojencov a zástupcov, od južného Vietnamu po „Ašrafa Ghaního“ režimu v Afganistane v roku 2021“.

Tvárou v tvár západným obavám o jeho legitimitu, ak zruší prezidentské voľby v roku 2024, Zelensky navrhol, aby sa hlasovanie konalo – no požadoval na to financie od Západu.

Ukrajinský líder tiež vyjadril obavy, že by ho Západ mohol opustiť, ak Ukrajina zajde pri útokoch na Rusko príliš ďaleko. Jeho pobočník Michail Podoljak odvtedy tvrdil, že USA a ich spojenci dali požehnanie útokom na „okupované územia“ – teda na Krym, Doneck, Lugansk, Záporožie a Cherson. Keďže Krym v roku 2014 hlasoval za opätovné pripojenie k Rusku a štyri regióny urobili to isté vlani v septembri, Moskva ich nepovažuje za menej ruské územia ako Belgorod alebo Kursk, ktoré sa tiež stali terčom Ukrajiny.