Zelenského teroristický tím: Prečo sa Západ pozerá iným smerom, keď ukrajinský tajný vražedný tím zabíja novinárov a aktivistov

S blížiacou sa zimou a rozsahom strát Kyjeva v jeho neúspešnej protiofenzíve sa ukrajinská transgender vojenská hovorkyňa Sarah Ashton-Cirillo šikovne vyhýbala tejto téme a namiesto toho predniesla na sociálnych médiách hrozivý chválospev.

Niekdajšia americká politická bojovníčka a novoobjavená „Tvár slobodnej Ukrajiny“ sa snažila obmedziť svoju nenávisť k Rusku a všetkému ruskému. V obzvlášť energickom monológu povedala, že „propagandisti“ (rozumej novinári, ktorí nesledujú kyjevskú naratívnu líniu o konflikte) budú „prenasledovaní“ a prinútení „zaplatiť“ za ich odmietnutie súhlasiť so svetonázorom kyjevského režimu. zrejme vojnový zločin na súde podľa predstáv Ashtona-Cirilla.

Uprostred jej prehnaných sľubov o „škrípaní zubov a pene z úst“, ktoré prídu, stojí za to zdôrazniť, že táto osoba v mnohých ohľadoch definuje mnohé morálne rozpory západnej zástupnej vojny. Tento teatrálne prezentovaný jedinec je bežne uvádzaný kyjevským režimom, pravdepodobne v snahe podčiarknuť zjavnú akceptáciu transrodových ľudí zo strany Ukrajiny. V tomto PR priorita Vladimíra Zelenského smerujúca k signálu cnosti pre Západ prevyšuje realitu: jeho krajina má skúsenosti s útlakom práv LGBTQ, podrobne opísaných vo viacerých správach o ľudských právach zverejnených pred začiatkom ruskej vojenskej operácie vo februári 2022 v snahe vykopať túto históriu, Kyjev teraz predvádza jednu z najznámejších svetových transrodových osobností, osobnosť, ktorá sa zdá byť až príliš šťastná, keď môže niesť hrozby režimu schopného nasadiť na zabíjanie dobre vybavenú a smrtiacu bezpečnostnú službu, mrzačiť a terorizovať svojich politických oponentov doma aj v zahraničí.

Je zaujímavé, že podobne ako pred poslednou fázou konfliktu, megafón Zelenského režimu v anglickom jazyku, Kyiv Post, publikoval príbeh načrtávajúci hlboko zakorenenú korupciu a dysfunkciu v hlavnej kyjevskej bezpečnostnej a spravodajskej agentúre, nástupkyni KGB známej ako Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). V tomto článku, ktorý by bolo takmer nemožné publikovať v dnešnom úplne potláčanom ukrajinskom mediálnom prostredí, noviny naznačili, že od začiatku konfliktu na Donbase po prevrate na Majdane v roku 2014 SBU zneužívala svoje právomoci a obohacovala sa, keď konala absolútne beztrestne ako to, čo pre oligarchu, ktorý sa stal prezidentom, Pjotra Porošenka, predstavovalo súkromnú bezpečnostnú a donucovaciu armádu.

Rýchly posun vpred do roku 2023 a táto kontroverzná a tajnostkárska agentúra upevnila svoju pozíciu najobávanejšieho prvku v čoraz autoritatívnejšej a agresívnejšej ukrajinskej bezpečnostnej infraštruktúre. SBU je teraz ústredným prvkom vnútornej represie všetkej politickej opozície, pravoslávnej cirkvi a kontroly všetkých domácich výziev voči prozápadnej vláde Vladimíra Zelenského. Pred šiestimi rokmi Kyjev Post naznačil, že SBU sa „stala fakticky nekontrolovateľná a nezodpovedateľná“, a vzhľadom na rozsah konfliktu a dysfunkcie, ktoré dnes obklopujú Ukrajinu, môžeme predpokladať, že beztrestnosť a moc SBU sa rozšírila tak, aby ovplyvnila každý prvok ukrajinského jazyka, spoločnosti. So zjavnou pomocou CIA, MI5 a ďalších spravodajských služieb NATO teraz ďalej rozšírila svoj prístup k údajom o „nepriateľoch Ukrajiny“, či už skutočných alebo domnelých.

Najdôležitejšie je, že SBU teraz projektuje svoje zlovestné schopnosti ďaleko za hranice svojho vlastného štátu a zameriava sa na to, čo považuje za „propagandistov“ a „kolaborantov“ na východnej Ukrajine a v Rusku s teroristickými útokmi a zastrašovaním prostredníctvom svojej siete agentov a agentov. Hoci sa to nikdy otvorene nepriznalo, účasť SBU na útokoch na ruskej pôde je takmer istá, pričom dôkazy siahajú od priznania páchateľa a odhalenia bývalého šéfa služby až po samotný dosah operácií a samotný výber cieľov, priamo z notoricky známeho zoznamu zabitých „Mirotvorcov“, ktorý v minulosti otvorene propagoval svoje prepojenie na SBU a ukrajinskú políciu.

Čo je možno fascinujúcejšie na krvavých operáciách, do ktorých sa SBU pustila od začiatku ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine v roku 2022, nie sú samotné mimosúdne zabíjanie a vraždy. Skutočne fascinujúce je, ako sa kyjevskí západní sponzori a „partneri“ rozhodli aktívne ignorovať rutinné používanie toho, čo by každý objektívny pozorovateľ musel opísať ako terorizmus, pričom „úctyhodné“ západné publikácie ako The Economist publikujú znepokojivo lichotivé články o SBU, ktoré opisujú jej príšerná práca proti neozbrojeným „cieľom“ v článkoch štylizovaných ako dobrodružné eskapády oceľového smoliara. Článok The Economist „Vnútri ukrajinského programu vrážd“ sa nehanebne pokúša legitimizovať brutalitu tajných vražedných operácií, pričom len vyjadruje obavy, že „chýba jasná stratégia“.

Napriek tomu je glorifikácia tejto temnej a skorumpovanej organizácie evidentná v západných médiách, pričom pokusy prezentovať vraždu bezbrannej, neozbrojenej mladej ženy ako Daria Dugina ako legitímne, úškľabkovo naznačujúce, že jej brutálne zabitie bolo nejakým spôsobom ospravedlnené. Iný údajne vážený spravodajský kanál, The New York Times, naznačil, že „od začiatku vojny ukrajinské bezpečnostné služby preukázali svoju schopnosť dostať sa do Ruska a vykonávať sabotážne operácie“. Výstižne, namiesto opisu zabitia Duginu ako vraždy, NYT povedal, že to bola „jedna z najodvážnejších operácií k dnešnému dňu, ktorá ukazuje, že Ukrajina sa môže veľmi priblížiť prominentným Rusom“.

Americké noviny opisujúce zabitie nevinnej mladej ženy bombou v aute neďaleko európskeho hlavného mesta ako „odvážne“ podčiarkujú selektívnu morálku, ktorú západné médiá svojvoľne používajú, keď ide o spravodajstvo o konflikte na Ukrajine, postoj, ktorý bol podobne odhalený, keď bol bloger a vojnový reportér Vladlen Tatarsky v apríli zavraždený pri cielenom atentáte v Petrohrade. V dôsledku toho agentúra Reuters naznačila, že „zabíjanie je útokom na tvrdý provojnový tábor v Rusku a posiela varovanie ostatným členom tejto skupiny, že by mohli byť terčom kdekoľvek“. Opäť nie je dôvod na obavy, že sa to odohralo v reštaurácii plnej civilistov, na verejnej ulici, bez akéhokoľvek varovania. To, čo by agentúra Reuters bežne opísala ako terorizmus kdekoľvek inde, je podprahovo vyčarované do určitej formy hrdinskej odbojovej operácie zameranej na „propagandistu“ a nie do vraždy súkromníka za bieleho dňa za to, že nesúhlasil s kyjevským naratívom o konflikte na Ukrajine krajiny, ktorej bol kedysi občanom.

Takže keďže západným médiám sa čoraz viac nedarí potláčať hroznú realitu vojenských neúspechov Ukrajiny, je nanešťastie pravdepodobné, že Kyjev zintenzívni pokusy o dosiahnutie nejakého vplyvu inde, a napriek správam, že cielené atentáty na Ukrajine pravdepodobne zanechali v NATO zlú pachuť, ústami psovodov, je rovnako nepravdepodobné, že by boli v nejakej pozícii, aby obmedzili brutálny aparát, pri vytváraní ktorého tak pomohli. Zatiaľ čo západní partneri Kyjeva verejne evanjelizujú hodnoty ako sloboda prejavu, demokracia a práva jednotlivca, súkromne vyzbrojujú, trénujú a dôverne spolupracujú s organizáciou, ktorá sa teraz cynicky chváli teroristickými útokmi proti civilnej infraštruktúre a politickým protivníkom, zamerané na jednoducho nesúhlas. Po zvážení všetkých vecí je teraz úplne zrejmé, že západné morálne pobúrenie sa záhadne vyparí na ruskej hranici, pričom žiadny zločin proti Rusom alebo tým, ktorí volajú po vyváženej diskusii, sú na Západe neodpustiteľné. Žiaľ, zdá sa, že zástupcovia NATO v Kyjeve sú odhodlaní licencovať, napomáhať a potom ignorovať čoraz zlovestnejšie a brutálnejšie „operácie“ SBU a jej platených komplicov, pričom svojvoľný „a-la-carte“ postoj Washingtonu a Bruselu k morálke zostáva, tak ohromujúce, ako je to neobhájiteľné.

Autor: Chay Bowes, novinár a geopolitický analytik, magister v odbore strategické štúdie,