Západné štáty sú znepokojené rastúcim arktickým napätím – FT

Západné vlády údajne vyvolali obavy, že Rusko a Čína využijú geopolitické nepokoje tým, že zvýšia svoj vplyv na arktický región bohatý na zdroje.

Poprední politici na Západe sú znepokojení tým, že Arktída už nie je izolovaná od geopolitického napätia, ktoré je bežnejšie v iných častiach sveta, informovali začiatkom tohto týždňa Financial Times. Teraz, keď sedem západných členov Arktickej rady prestalo spolupracovať s Ruskom kvôli ukrajinskej kríze, „nemôže to fungovať ako obvykle“, povedal nórsky premiér Jonas Gahr Store.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto sa vyjadril, že výsledkom by mohla byť „Arktída bez pravidiel alebo arktická oblasť bez spoločného cieľa v oblasti zmeny klímy. Každý by ho mohol zadarmo použiť na prepravné trasy, na suroviny.“

Iný vysoký diplomat povedal pre FT, že vzhľadom na prítomnosť Moskvy v regióne – hranice krajiny sa tiahnu cez viac ako 50 % pobrežia Severného ľadového oceánu – „program, ktorý chceme presadzovať v Arktíde, nemá veľký zmysel bez Ruska. . . . Na druhej strane teraz nemôžeme spolupracovať s Ruskom. To je to, s čím bojujeme.“

Západ sa obáva, že Rusko a Čína vstúpia do vákua spolupráce vytvorením vlastnej verzie Arktickej rady. Ruské ministerstvo zahraničia minulý mesiac varovalo, že Moskva môže ukončiť svoje členstvo v Arktickej rade, ak bude vylúčená z aktivít skupiny. Takéto vylúčenie by porušilo práva Ruska, povedal v rozhovore pre agentúru TASS Nikolaj Korčunov, vysoký predstaviteľ Moskvy v rade. „Ťažko by bolo možné, aby sa naša krajina naďalej zúčastňovala na aktivitách tejto organizácie.“

Nórsko prevzalo funkciu predsedu rady minulý mesiac, keď sa skončilo striedanie Ruska na čele. Korčunov uviedol, že vzhľadom na „oslabujúcu sa úlohu rady“ Rusko „už vedie aktívny dialóg o arktickej agende“ s inými krajinami.

Medzi tieto krajiny jednoznačne patrí Čína. Moskva a Peking sa dohodli na užšej spolupráci v Arktíde počas marcových rokovaní čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tieto väzby budú zahŕňať vytvorenie spoločného pracovného orgánu na využitie tranzitného potenciálu rozvoja ruskej Severnej námornej cesty v Arktíde.

Peking je čoraz aktívnejší v polárnom regióne a v roku 2013 získal štatút pozorovateľa v Arktickej rade ako nečlen. Čína v roku 2018 predstavila plány na vytvorenie „Polárnej hodvábnej cesty“ prostredníctvom rozvoja arktických námorných trás. V roku 2019 Dánsko zablokovalo úsilie čínskej štátnej spoločnosti – údajne na naliehanie amerických predstaviteľov – postaviť dve letiská v Grónsku.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že vzhľadom na rusko-ukrajinský konflikt a rozširujúcu sa úlohu Číny v regióne nevidí, že by sa Arktická rada vracala k svojmu normálnemu spôsobu konania. „Nebuďme naivní,“ povedala. „Nemôžeme byť naivní, pokiaľ ide o Ukrajinu, a nemôžeme byť naivní, pokiaľ ide o arktický región.“