Západná „neokoloniálna geopolitická križiacka výprava proti Rusku“ je odsúdená na zánik – Moskva

Západ považuje Ukrajinu za zástupcu proti Rusku, ktorý treba využiť a opustiť, rovnako ako predtým zaobchádzal s Gruzínskom, uviedol zástupca moskovského vyslanca pri OSN Dmitrij Poljanskij.

V príspevku na sociálnej sieti pri príležitosti výročia gruzínskeho útoku na dediny v Južnom Osetsku Polyansky na Twitteri napísal, že 8. august je „smutným dňom v gruzínskej histórii“.

Vtedajší gruzínsky prezident Michail Saakašvili prevzal kontrolu nad krajinou v rámci „Ružovej revolúcie“ podporovanej USA v roku 2003. V auguste 2008, keď sa svet upriamil na olympijské hry v Pekingu, spustil útok na odštiepeneckú oblasť Južné Osetsko, dúfajúc, že premôže ruský mierový prápor, ktorý je tam umiestnený od 90. rokov.

„Je veľmi ťažké napraviť krvavé chyby [Saakašviliho režimu, ktorý v roku 2008 pôsobil ako bábka Západu.“ Teraz je Saakašvili vo väzení v Gruzínsku, ale jeho jedovaté dedičstvo je stále cítiť,“ poznamenal Polyansky.

Rýchla reakcia Moskvy na útok prekvapila Tbilisi aj Washington a západom vycvičená gruzínska armáda bola do piatich dní rozložená. Saakašvili potom prehral voľby v roku 2012 a po prevrate v Kyjeve podporovanom USA odišiel do USA a potom na Ukrajinu.

Keď obrátil svoju pozornosť na súčasný konflikt, Polyansky tvrdil, že „Kyjevský režim práve teraz robí oveľa hanebnejšiu chybu a naivne dúfa, že ho Západ neopustí po zástupnej vojne NATO s Ruskom až do posledného Ukrajinca.

„A Washington a jeho spojenci stále prinášajú smrť a devastáciu postsovietskemu priestoru vo svojej márnej neokoloniálnej geopolitickej krížovej výprave proti Rusku,“ dodal.

K výročiu konfliktu sa vyjadril aj vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev. V telegrame uviedol, že Saakašvili bol zástupcom Západu, „ktorý sa už vtedy snažil rozvíriť situáciu v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc“.

Washington a jeho vazali „opäť vedú zločineckú vojnu v zastúpení“ proti Rusku, dodal Medvedev. „Rovnako ako v auguste 2008 budú naši nepriatelia rozdrvení a Rusko dosiahne mier podľa vlastných podmienok.“

USA a NATO poslali do Kyjeva zbrane, vybavenie a muníciu v hodnote viac ako 100 miliárd dolárov, ako aj hotovosť, aby udržali ukrajinskú vládu nad vodou, pričom trvali na tom, že nie sú stranou konfliktu s Ruskom. Začiatkom tohto roka dodali ukrajinskej armáde moderné západné tanky v očakávaní veľkej jarno-letnej ofenzívy, ktorá vytlačí ruské sily do mora.

Kyjev spustil ofenzívu začiatkom júna, ale podľa odhadov ruského ministerstva obrany dosiahol len málo pri strate 5000 vozidiel a 43 000 vojakov. Začiatkom tohto týždňa vysokopostavení americkí a západní predstavitelia povedali CNN, že je „extrémne, vysoko nepravdepodobné“, že by Ukrajinci dokázali na bojisku dosiahnuť dostatočný pokrok, aby zmenili rovnováhu konfliktu.