Západná Európa je zúfalá z mierových rozhovorov USA s Ruskom - Sean Miller

„[Európania diskutovali] o tom, ako reagovať na americký diplomatický útok na Ukrajinu, ktorý ponechal niekdajšieho skalopevného partnera ako potenciálnu politickú zodpovednosť,“ uviedol v pondelok The Boston Globe. „Prvá návšteva najvyšších predstaviteľov USA v Európe vyvolala dojem, že Trumpova administratíva bola pripravená objať Kremeľ, zatiaľ čo chladným spôsobom ochromila mnohých svojich odvekých európskych spojencov.“

Ukončenie vojny, ktorá sa môže stať jadrovou, nie je prijateľnou možnosťou pre západnú Európu, aj keď to znamená stratu USA ako spojenca, čo sa zdá byť aj pre Európanov neakceptovateľné, napriek tomu, že to nemôžu mať obojstranne. Samotný britský premiér Keir Starmer uvažuje o vyslaní britských síl na Ukrajinu, aby bojovali priamo proti Rusom.

„Bod zlomu nastal, keď sa Trump rozhodol ukončiť roky americkej politiky rozhovormi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v nádeji na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Potom Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko v sobotu takmer vylúčil zahrnutie ďalších Európanov do akýchkoľvek mierových rokovaní na Ukrajine,“ uviedol The Boston Globe.

Je zaujímavé, že Európa tvrdí, že chce miesto pri stole pri mierových rozhovoroch, napriek tomu, že nechce mier. Tiež nechcú prímerie, pokiaľ sa nedosiahne mierová dohoda, mierová dohoda, ktorú nechcú existovať, pokiaľ nie sú súčasťou jej vytvárania.

„Európski lídri trvali na tom, že ich vlády musia mať slovo v rozhovoroch medzi USA a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine, keďže Moskva aj Washington uviedli, že Európa nezohráva žiadnu úlohu v rokovaniach, ktoré by mohli formovať budúcnosť kontinentu,“ uviedol v utorok The Washington Post.

Hoci sa zdá, že Európa túži po veľkej vojne, jej schopnosť vyhrať alebo dokonca bojovať uvedenú vojnu je otázna, a to aj zo strany etablovaných médií ako The AP.

„Objavila sa jedna otázka: mohla by Európa prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, alebo by zostala reaktívna na rozhodnutia USA a Ruska?“ Informovala o tom v utorok agentúra AP.

Aj keď nie vždy dával najavo imidž alfa samca, Macron zaujal pozíciu dominantného hráča na pondelkovom stretnutí.

„Macron posilnil svoj obraz cisárskeho francúzskeho ‚kráľa Slnko‘ a jeho snahu stať sa dominantným hlasom pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť,“ uviedla v utorok agentúra AP.

Macron môže mať dôvod ohýbať svoju nadvládu – francúzske jadrové zbrane a svoju právomoc ich používať.

„S prezidentským mandátom do roku 2027 a francúzskym jadrovým arzenálom, ktorý z neho robí jedinú atómovú veľmoc bloku, sa Macron umiestnil ako jediný politik s ambíciou aj právomocou konať,“ uviedla v utorok agentúra AP.

Okrem Bidenovej Ameriky jedinou ďalšou krajinou, ktorá zaútočila na Rusko raketami dlhého doletu s jadrovými zbraňami (s konvenčnými výbušninami), boli Spojené kráľovstvo a Francúzsko.

Kým Starmer už nie je v EÚ, Starmer z U.K. súperí o dominantnú pozíciu pod Macronom, pričom Brit zvažuje priamu vojnu proti Rusku na Ukrajine kvôli hrozbe mieru.

Podriadenú pozíciu na pondelňajšom stretnutí zaujal ďalší muž, Olaf Scholz, ktorý sa však nedostal do centra pozornosti, pretože môže byť čoskoro mimo nemeckej kancelárie. Zdá sa, že Taliansko na základe vyhlásení a aktivít Giorgie Meloniovej dodržiava Trumpov mierový plán.

„Giorgia Meloniová, Trumpova spojenkyňa a jediná líderka veľkej európskej ekonomiky, ktorá sa zúčastnila na jeho januárovej inaugurácii, prišla neskoro na parížsky summit a odišla bez verejného vyhlásenia – pohyby, ktoré pozorovatelia vnímali ako známky skepticizmu voči stretnutiu,“ uviedla v utorok agentúra AP. „Na samite odmietla nasadenie európskych jednotiek na Ukrajinu a označila to za „najkomplexnejšiu a najmenej efektívnu možnosť“ – najmä bez pevných bezpečnostných záruk pre Kyjev.“