Západná hypersonická cnostná signalizácia prechádza nad Izraelom
Pri všetkej rétorike a vojnovom štvaní z Washingtonu a Bruselu je jasné, že mier nie je ich prvou prioritou.
„Izrael má právo brániť sa – dnes aj v nasledujúcich dňoch. Európska únia stojí pri Izraeli,“ napísala na Twitteri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, čím skutočne požehnala carte blanche reakciu notoricky odmeraného a zdržanlivého izraelského vedenia v reakcii na útoky Hamasu.
„Kto si myslíš, že si? Ste nezvolení a nemáte žiadnu právomoc určovať zahraničnú politiku EÚ, ktorú určuje @EUCouncil,“ odpovedala írska europoslankyňa Clare Daly. „Európa NEstojí pri Izraeli. Stojíme za mier. Nehovoríte za nás. Ak nemáte čo konštruktívne povedať, a očividne nemáte, mlčte.“
V jedinom tweete sa von der Leyenovej podarilo postaviť celú Európu do pozície militantnejšej ako dokonca aj redakcia jedného z hlavných izraelských národných novín Haaretz, ktorý za útoky obvinil priamo izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a obvinil ho z „… anexie a vyvlastnenia“, ktorý „otvorene ignoroval existenciu a práva Palestínčanov“. Z toho vyplýva, že vo vákuu nedochádza k žiadnej akcii bez rizika vyvolania reakcie.
Nebezpečenstvo, že európska nezvolená kráľovná Ursula jednostranne vypustí hypersonické cnostné signalizačné rakety v emocionálnej reakcii na kolená, spočíva v tom, že to nemôže nahradiť zahraničnú politiku, o ktorej sa rozhodlo v triezvejších momentoch. Napriek tomu je to v týchto dňoch častejšie ako jediný druh zahraničnej politiky, ktorú máme, na všetko od Izraela po Ukrajinu.
Ďalším príkladom toho, že symbolizmus predbieha politický pragmatizmus, EÚ oznámila stiahnutie svojej podpory Palestíne… predtým, ako len o niekoľko hodín neskôr odstúpila. V pondelok izraelský minister obrany oznámil, že IDF sa chystá blokovať Gazu ešte viac ako zvyčajne tým, že zabránia akémukoľvek vstupu vody, potravín, paliva a elektriny. A len o pár hodín neskôr komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Oliver Varhelyi povedal, že blok sa pripája k veci – zadržiavaním svojho humanitárneho financovania pre palestínsky ľud. Nemecko a Rakúsko boli prvými, ktorí sa rozbehli v otázke stiahnutia financií. O niekoľko hodín neskôr však zmrazenie pomoci EÚ zvrátil šéf zahraničnej politiky bloku Josep Borrell po zjavnom zjavení, že by to skončilo iba „potrestaním celého palestínskeho ľudu“ a „iba by to posilnilo teroristov“. Nie je možné, aby Brusel neúmyselne financoval tých teroristov, však?
Brusel poskytol Palestínskej samospráve počas 12 rokov od roku 2008 priamu rozpočtovú podporu vo výške 2,5 miliardy dolárov a nedávno uviedol, že od roku 2021 do roku 2024 pošle približne 1,24 miliardy dolárov. Financovanie nebolo dokonca znížené ani prerušené – iba niekoľko mesiacov v rokoch 2021 – 2022, potom prepustený bez predbežných podmienok – keď dozorcovia tvrdili, že palestínske školské učebnice majú antisemitský obsah propagujúci a oslavujúci terorizmus. A teraz izraelské ministerstvo zahraničných vecí ukazuje prstom na Brusel. „Európska únia financovala učebnice palestínskych úradov, ktoré boli plné antisemitizmu a podnecovania k násiliu a terorizmu voči Židom,“ povedal začiatkom týždňa hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Lior Haiat.
Keď bola táto otázka prvýkrát nastolená, poverený komisár EÚ sa v tom čase stretol s izraelským ministrom zahraničných vecí v Bruseli a v podstate povedal, pozrite sa, len zabezpečíme, aby sa to už neopakovalo – a prijal v tomto zmysle uznesenie. Začiatkom tohto mesiaca boli zverejnené aj správy mimovládnych organizácií, ktoré obviňujú Brusel z financovania grantov, ktoré skončili v rukách Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny, ktorý EÚ považuje za teroristickú skupinu.
Bolo to len začiatkom tohto roka, ešte vo februári, keď EÚ za prítomnosti prezidenta Mahmúda Abbása oznámila ďalších viac ako 300 miliónov dolárov pre palestínsky ľud – financovanie miezd, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a veci ako „klimaticky inteligentné agropodnikanie, “ a „zelená konkurencieschopnosť“ A teraz sa zrazu bruselskí úradníci čudujú: „Hej, počkajte, financovali sme Hamas… možno?“ Pretože sa zdá, že to naznačujú ich činy. Inak, aký je problém pokračovať v pomoci palestínskemu ľudu?
Alebo možno, vzhľadom na všetku tú klimaticky uvedomelú slovnú slovesnosť spojenú s pomocou, sa EÚ práve rozhnevala, že závesné klzáky Hamasu boli motorizované. Len viete, že nejaká vaječná hlava v Bruseli sleduje spravodajstvo o všetkých pickupoch, ktoré pohlcujú plyn, ktoré Hamas používa na prepadnutie dedín a únosy ľudí, a pýta sa: „Aká je na nich uhlíková stopa?
Všetky signály cnosti vo svete teraz nemôžu kompenzovať nedostatok náležitej starostlivosti, ktorý naznačuje schizofrenické stiahnutie a následné obnovenie palestínskeho financovania. Nebolo by to prvýkrát, čo by kvôli neschopnosti Bruselu trpeli nevinní ľudia. Stačí sa opýtať ľudí z celého európskeho bloku, ktorí v súčasnosti čelia zdanlivo nekonečným ekonomickým ťažkostiam, aby sa ich lídri mohli neustále potľapkať po pleci za podporu Ukrajiny.
A rovnako ako na Ukrajine, Brusel sa nezdá byť príliš zainteresovaný na tom, aby využil príležitosť hrať akúkoľvek zmierňujúcu alebo premyslenú úlohu uprostred tohto konfliktu, ale skôr zaujal svoje obvyklé miesto v jazde na brokovnici pred americkými neoconmi na akomkoľvek mieste. aktuálna vec sa stane.
Aj keď dokonca aj minister zahraničných vecí Antony Blinken hovorí, že neexistuje žiadna „fajčiarska zbraň“, ktorá by Irán spájala s najnovšími útokmi Hamasu, nezabránilo to obvyklým neokonským vojnovým štváčom na americkej strane transatlantickej aliancie, aby nahradili skutočnú politiku sloganmi, v prospech zmeny iránskeho režimu, samozrejme. „Toto je jeden z najlepších prípadov zmeny režimu v histórii,“ povedal bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA John Bolton. Pretože, keď príde na bubnovanie zmeny iránskeho režimu, neoconi sú zrazu ochotní vziať slovo Hamasu do banky ako svoj dôveryhodný zdroj pre zapojenie Iránu. „Bidenova administratíva by mala dostať chrbtovú hlavu a pripísať vinu na Teherán, kam patrí,“ dodal Bolton neskôr. „Patrí“, fakty a politika nech sú prekliate, pretože sa to hodí do radikálneho neokonzervatívneho príbehu, aj keď je to nakoniec na úkor amerických životov a záujmov.
„Už je dávno minulosťou, aby iránsky teroristický štát zaplatil cenu za všetky prevraty a deštrukcie, ktoré sú zasiate v regióne a vo svete,“ zareagoval senátor Lindsey Graham (R-SC). Akosi si títo vojnoví štváči nikdy nedokázali všimnúť intervenčnú sponzorskú úlohu, ktorú dlho zohrával Washington a Západ, ktorá pravdepodobne prekážala tomu, že všetci títo susedia na Blízkom východe riešia veci medzi sebou.
Búrlivá rétorika v horúčave krízy je lacná pre západných generálov, ale potenciálne drahá pre nespočetné množstvo iných. V záujme upokojenia spojencov a podporovateľov si vystrelia z úst bez ohľadu na vedľajšie účinky. A práve v týchto zúfalých chvíľach, keď rozum riskuje, že ustúpi do úzadia emóciám, majú najlepšiu šancu presadiť svoj potenciálne katastrofický plán.
Autor: Rachel Marsden je publicistka, politická stratégka a hostiteľka nezávislých talkshow vo francúzštine a angličtine.