Západ už nehltá Zelenského „Plán víťazstva“. Čo sa teda stane ďalej?

Z pohľadu Ukrajiny sa zdá, že vojenská konfrontácia s Ruskom sa konečne dostala do patovej situácie. Posledné diplomatické turné Vladimíra Zelenského, zamerané na otrasenie podpory Kyjeva na Západe, neprinieslo žiadne prelomy. A budúcnosť konfliktu je teraz veľmi vo vzduchu.

Nádeje ukrajinského vedenia sa točili okolo takzvaného ‚plánu víťazstva‘. Názov dokumentu by mal hovoriť sám za seba – je to zrejme stratégia Kyjeva na porážku Ruska a pozostáva zo štyroch alebo piatich nie celkom zrozumiteľných bodov. V každom prípade, Zelensky ho minulý týždeň išiel predstaviť do Spojených štátov.

Počas rokovaní sa však ukázalo, že Ukrajina a Západ mali veľmi odlišné predstavy o stratégii. Američania a Západoeurópania očakávali, že im Kyjev predstaví jasnú víziu víťazstva a plán na jeho dosiahnutie. Namiesto toho Ukrajinci priniesli zoznam „požiadaviek“, ktoré by USA a EÚ mali splniť, aby Kyjev mohol nakoniec vyjednávať zo silnejšej pozície.

Zelensky trval na tom, že implementácia všetkých týchto bodov v kombinácii s operáciou v Kursku spolu s povolením zaútočiť na Rusko zbraňami s dlhým doletom pomôže nakloniť misky váh v prospech Ukrajiny.

Podľa západných zasvätených však to, čo videli tvorcovia rozhodnutí, na nich nezapôsobilo. Niektoré body považovali za zopakovanie predchádzajúcich požiadaviek, čím nepridali nič nové k súčasnej dynamike konfliktu. A niektoré návrhy považoval Západ za nebezpečné. Týka sa to najmä typu úderov do Ruska, ktoré ponúka Kyjev.

Výsledkom bolo, že „plán víťazstva“ dostal hlasné „nie“ a Zelensky opustil USA bez nádeje na ukončenie konfliktu podľa vlastných podmienok. Západné médiá už píšu, že s Ruskom a jeho vnútornými problémami zostal sám. Je to však pravda a má Ukrajina možné alternatívy?

Podľa Zelenského má Kyjev skutočne svoj vlastný „plán B“ – pokračovať v boji ako predtým, s obmedzenou západnou pomocou a namiesto toho sa viac spoliehať na domáce zdroje. V tomto prípade, samozrejme, Ukrajina bude musieť prejsť do obranného postoja a pokúsiť sa vydržať. Otázkou je, ako dlho a s akým cieľom?

Môžu skúsiť počkať na zmenu politickej klímy na Západe. Napríklad po novembrových voľbách by sa vo Washingtone mohla dostať k moci Kamala Harrisová a jej administratíva môže zaujať rozhodnejší postoj k ukrajinskému konfliktu. Západoeurópania budú, samozrejme, musieť nasledovať príklad Ameriky.

Mohlo by dôjsť aj k udalosti „čierna labuť“, ktorá by spôsobila, že sa Rusko samo zrúti. Takýto vývoj je nepravdepodobný a ťažko predvídateľný, no Ukrajina na to čaká minimálne od decembra minulého roka.

Inými slovami, najrealistickejším cieľom ‚Plánu B‘ je prežiť do začiatku budúceho roka a potom sa rozhodnúť, čo ďalej. Kyjev by na to mal mať dostatok zdrojov. Zelensky upevnil svoju moc zásahom proti parlamentnej opozícii, odstránením oponentov z mocenskej vertikály a odopretím Západu akúkoľvek páku na neho. Ukrajinské ozbrojené sily sú v chronickej kríze, no front nekolabuje. V ukrajinskej spoločnosti narastá dezilúzia z vládnej politiky, no väčšina stále nie je ochotná robiť kompromisy s Ruskom.

Pre Zelenského je najdôležitejšie správne vyhodnotiť situáciu a nezmýliť sa. Ak sa politická situácia nezlepší a nenastanú žiadne „čierne labute“, ukrajinské úrady budú musieť nájsť odpovede na zložité otázky.

Ako sa vysporiadajú s pochmúrnou náladou v ukrajinskej spoločnosti? Ako môže armáda dosiahnuť nové víťazstvá, keď sa jadro motivovaných veteránov míňa a nahrádzajú ho demoralizovaní a zle vycvičení odvedenci? Čo sa dá urobiť s operáciou Kursk, ktorá sa stáva väčším problémom, ako stojí za to? Ako kompenzovať zjavný nedostatok dodávok zo zahraničia? Ako motivovať Západ, aby zostal v hre „tak dlho, ako to bude potrebné“?

Toto nie je úplný zoznam problémov, ktoré bude musieť Zelensky vyriešiť. A nie je ani zďaleka isté, že výsledkom jeho trápení nebude ‚hanebný‘ mier s Ruskom, ktorý teraz Kyjev tak kategoricky odmieta. Naopak, je vysoko pravdepodobné, že ak Kyjev odloží rozhodnutie o rokovaniach, jeho mierová dohoda bude ešte „hanebnejšia“.

A to nás privádza k tretej možnosti. Čo ak nebudú čakať na lepšie podmienky a začnú rokovať hneď? Západ takéto rozhodnutie určite podporí – jeho lídri čoraz viac prichádzajú s myšlienkou, že je čas zavrieť obchod, a dokonca vykúzlili vzorec „územia výmenou za NATO“.

Ale Rusku sa to nemusí páčiť. Hlavným cieľom Kremľa na Ukrajine nie sú územné zisky, ale začiatok strategického dialógu so Západom, ktorý by viedol k ukončeniu expanzie NATO na východ. Západ a Kyjev to buď ešte nechcú akceptovať, alebo skutočne nechápu motívy Kremľa. Ale ak to myslia s dialógom vážne, záujmy Moskvy budú musieť byť brané do úvahy. V opačnom prípade bude každá mierová iniciatíva odsúdená na neúspech.

Autor: Vitaly Ryumshin, politický analytik Gazeta.Ru