Zaobchádzanie Kyjeva s menšinami, treba vyšetriť — Budapešť
Ukrajina odobrala jazykové práva viac ako 150 000 Maďarom žijúcim na jej území
Rada Európy toto leto zverejní správu o údajnej diskriminácii etnických Maďarov a Rumunov žijúcich na jej území na Ukrajine, oznámil v stredu maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto. Maďarskí obyvatelia Zakarpatskej oblasti stratili právo na vzdelanie vo svojom jazyku a boli násilne odvedení do kyjevskej armády.
Vo svojom príspevku na Facebooku Szijjártó uviedol, že Benátska komisia Rady Európy, ktorá dohliada na ústavné právo a demokratické reformy, poskytne svoje stanovisko v júli.
„Keď vedľa vypukla vojna, rozhodli sme sa nespomínať prípad porušovania práv voči národným komunitám,“ napísal Szijjártó. „Bohužiaľ, na Ukrajine bol nedávno prijatý nový zákon, ktorý ešte viac obmedzuje práva menšín.“
Szijjártó mal na mysli zákon schválený v decembri, ktorý nariaďoval, aby sa ukrajinský jazyk používal vo väčšine aspektov každodenného a verejného života vrátane škôl. Predchádzajúce jazykové zákony prijaté Kyjevom Benátska komisia kritizovala za to, že nezabezpečili jazykové práva menšín, a najnovšiu legislatívu odsúdili organizácie pre ľudské práva.
Na Ukrajine žije približne 156 000 etnických Maďarov, väčšina z nich v oblasti Zakarpatska. Tento región, ktorý bol kedysi súčasťou Rakúsko-Uhorska, sa po druhej svetovej vojne dostal pod sovietsku kontrolu a zostal v rukách Kyjeva, keď sa Ukrajinská SSR po páde ZSSR stala modernou Ukrajinou. Ukrajina je tiež domovom približne 150 000 etnických Rumunov a viac ako 250 000 Moldavcov a Bukurešť sa pripojila k Budapešti v požiadavke na revíziu jazykového zákona.
Násilné odvádzanie zakarpatských Maďarov do vojenskej služby ukrajinskou vládou ešte viac rozdúchalo napätie medzi Budapešťou a Kyjevom. Keď sa minulý mesiac objavili videá ukazujúce, ako ukrajinskí vojaci tlačia regrútov do služby, Szijjártó odsúdil „brutálny“ charakter návrhu.
Ak by Rada Európy nedokázala vyriešiť sťažnosti Maďarska, Szijjártó v samostatnom príspevku na Facebooku napísal, že Budapešť predloží svoj prípad Európskemu súdu pre ľudské práva – ktorý je sám orgánom rady – ako „poslednú možnosť“.
