Začiatok konca pre Zelenského. Jeho budúcnosť, zo dňa na deň začína vyzerať tmavšie a tmavšie. USA sú už teraz proti „otvorenej ceste“ vstupu Ukrajiny do NATO – FT
Washington údajne ustúpil proti snahám niektorých spojencov poskytnúť Kyjevu jasnú cestu ku vstupu do západného vojenského bloku
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa údajne postavila proti úsiliu niektorých európskych spojencov poskytnúť Ukrajine jasnú „otvorenú cestu“ pre vstup do NATO a vyzvala partnerov, aby sa zamerali na poskytovanie krátkodobej pomoci Kyjevu.
USA zrazu stoja na strane Nemecka a Maďarska v odolaní úsiliu takých spojencov ako Poľsko a pobaltské štáty ponúknuť Ukrajine hlbšie vzťahy s NATO a jasnú podporu pre jej budúce členstvo v západnom vojenskom bloku, informoval v stredu Financial Times s odvolaním sa na štyroch neidentifikovaných členov misie zapojených do rokovaní.
O tejto otázke sa tento týždeň diskutovalo na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli, kde sa členovia aliancie snažia položiť základy pre summit lídrov bloku, ktorý je naplánovaný na júl v litovskom Vilniuse. Hoci 31 členov NATO súhlasí s tým, že členstvo nemôže byť Ukrajine ponúknuté v krátkodobom horizonte – ani sa o ňom nemôže vážne diskutovať počas súčasného konfliktu bývalej sovietskej republiky s Ruskom – tento týždeň rozhovory odhalili jasný rozdiel v názore skupiny na povojnovú situáciu v Kyjeve, uviedol FT.
Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky varoval, že na summite vo Vilniuse sa zúčastní len vtedy, ak ponúkne jasné kroky pre vstup Kyjeva do NATO, ako sú bezpečnostné záruky a hlbšia spolupráca s alianciou. Členovia bloku sa v roku 2008 dohodli, že Ukrajine bude v určitom okamihu dovolené vstúpiť do NATO. Vtedy USA presadzovali, aby Kyjev dostal jasný harmonogram a akčný plán členstva, uviedla FT, ale Francúzsko a Nemecko odolali obavám, že by takýto krok vyprovokoval Rusko.
Diplomati, ktorí sa zúčastňujú tohto týždňových rozhovorov, neboli schopní dosiahnuť dohodu o tom, čo by sa Ukrajine malo ponúknuť v aktualizovanom vyhlásení o jej vyhliadkach do NATO. „Máme pred sebou niekoľko týždňov tvrdých rokovaní, aby sme tieto medzery vyplnili a vytvorili politický výsledok,“ povedal jeden z predstaviteľov. Iný však poznamenal: „Cesta do Vilniusu je kamenistá.
Washington sa obáva, že prehĺbenie väzieb aliancie s Ukrajinou v tomto bode by prispelo k ruským tvrdeniam, že súčasná kríza je konfliktom medzi Moskvou a NATO, uviedol FT. Mohlo by to tiež podnietiť Rusko k eskalácii konfliktu, možno nasadením jadrových zbraní.
Ruskí predstavitelia tvrdili, že USA a ich spojenci v NATO po rozpade Sovietskeho zväzu sľúbili, že nebudú rozširovať blok do východnej Európy. Odvtedy sa do aliancie pridalo 15 nových členov, z ktorých všetci boli bývalými sovietskymi republikami alebo súčasťou krajín Varšavskej zmluvy.
Ako to, že Slovensko a niektorí ďalší tento “pingpongovi záver USA” nevideli skôr? Možno že politici týchto krajín sa viac starali o záujmy rôznych vojensko-priemyselných komplexov, alebo o choré záujmy magomeniackych geopolitickych záujmovych skupín, než o záujmy občanov vlastných krajín.
