Výzvy k „zrade“, keď srbský parlament rokuje o Kosove
Prezident Vučič je chytený medzi pro-NATO stranami a nacionalistami, ktorí ho obviňujú z vlastizrady
Niekoľko členov srbského parlamentu sa vo štvrtok pochytilo a takmer vybuchlo počas prejavu prezidenta Aleksandara Vučiča o západnom návrhu týkajúcom sa odštiepeneckej provincie Kosovo.
„Nikdy som nevidel takých divochov, to je neuveriteľné, hanba vám,“ povedal Vučič z pódia, keď zákonodarcovia takmer prišli k úderom.
Nepokoje vypukli po tom, čo Vučič povedal, že má v úmysle pokračovať v rokovaniach s USA a EÚ, pričom zostane lojálny k „Svätému písaniu“ srbskej ústavy.
„Vždy si vyberiem ústavu, ale budem bojovať, kým budem môcť, odmietam izolovať Srbsko a nechať trpieť našich ľudí, hrať sa na hrdinu na chrbte niekoho iného alebo byť darcom krvi niekoho iného,“ povedal Vučič.
Niekoľko členov nacionalistickej opozície držalo tlačené nápisy „Zrada“ a „Nie kapitulácii!“ Medzitým prozápadné strany trvali na tom, že vláda by mala uznať Kosovo ako nezávislé a uvaliť sankcie na Rusko.
Sporným bol francúzsko-nemecký návrh pre Kosovo predložený Belehradu minulý mesiac, ktorý ešte stále nebol zverejnený. To zákonodarcom nezabránilo v tom, aby to označili buď za neprijateľné ultimátum, alebo za ponuku, ktorú Srbsko nemôže odmietnuť.
Líder Nových srbských demokratov Miloš Jovanovič to nazval kópiou paktu o dvoch Nemeckách z roku 1972 s tým, že to v praxi povedie k vytvoreniu „Veľkého Albánska“ a úplnému zmiznutiu Srbov z provincie. Plán nemožno zmeniť a musí byť úplne odmietnutý, tvrdil Jovanovič, zatiaľ čo Zoran Lutovac z Demokratickej strany trval na tom, že v skutočnosti nešlo o ultimátum a mal by byť prijatý.
Marinika Tepicová zo Strany slobody a spravodlivosti vyzvala Vučiča, aby „zosúladil zahraničnú politiku s EÚ a sankcionoval Rusko… aby sa na nás neuvalili sankcie“.
Vučičova vládna koalícia má v 250-člennej Národnej Skupštinej 155 kresiel, takže sa zdalo, že má dostatočnú podporu na čokoľvek, čo sa rozhodol urobiť. Srbsko nevstúpi do NATO, tvrdil, ale nemôže zabrániť bloku pod vedením USA, aby prijal Kosovo.
NATO prevzalo kontrolu nad provinciou po mesiacoch bombardovania Srbska v roku 1999 v mene povstania etnických Albáncov. Dočasná vláda v Prištine vyhlásila nezávislosť v roku 2008 s podporou Západu. Belehrad podporovaný Ruskom a Čínou zatiaľ dokázal odolávať tlaku na uznanie Kosova.
Vučič obvinil vládu vedenú demokratmi z „rozdania“ Kosova, pričom niektorých opozičných zákonodarcov nazval „zlodejmi a zradcami“, čo predstavuje „protištátnu koalíciu“. Tiež tvrdil, že ešte nič nepodpísal.
„Nie som za Kosovo v OSN a nikdy neuznám nezávislé Kosovo,“ zopakoval niekoľkokrát.
Nacionalistická skupina Ľudová hliadka medzitým zvolala masové zhromaždenie pred prezidentskými úradmi na 15. februára – štátny sviatok na oslavu prvej srbskej ústavy – s cieľom „zvrhnúť vlastizradný režim Vučiča“ a odmietnuť akékoľvek uznanie Kosova.
