Vysídlení Ukrajinci sa vracajú do vojnových oblastí

Ľudia, ktorí utiekli pred bojmi na východe a juhu Ukrajiny, sa teraz vracajú späť do miest pod kontrolou vlády v Kyjeve a na územie, ktoré majú ruské jednotky, informoval Euronews. Svedectvá naznačujú, že navrátilci uprednostňujú riziká života doma pred neistotou vysídlenia.

„Desaťtisíce“ Ukrajincov, ktorí boli evakuovaní z Doneckej oblasti na začiatku konfliktu, sa odvtedy vrátili, informovala v pondelok ruskojazyčná služba Euronews. Podľa starostu mesta Pokrovsk sa asi 70 % evakuovaných nedávno vrátilo do mesta, ktoré sa nachádza na území kontrolovanom Ukrajinou, ale nárokuje si ho Donecká ľudová republika.

„Dostali sme jedlo, jedlo bolo, ale bolo to dočasné. A potom nám povedali, aby sme išli do domova dôchodcov. Môj syn nechcel,“ povedala pre portál Tamara Marková (82). So synom Nikolayom strávili v Dnepri necelý týždeň, kým sa rozhodli, že budú radšej riskovať doma.

Karina Smulskaya, 18, teraz pracuje ako čašníčka, aby uživila celú svoju rodinu.

„Chápem, že byť v meste je veľmi riskantné. Ale ak odídeš… Kto nás tam čaká? Kto nás tam potrebuje? A musíme zarobiť peniaze!“ povedala pre Euronews.

Pokrovsk, predtým známy ako Krasnoarmejsk, je asi 60 kilometrov od frontovej línie neďaleko mesta Doneck.

Moskva ponúka ruské občianstvo obyvateľom regiónov pod jej kontrolou. Vláda v Kyjeve zareagovala návrhom zákona, podľa ktorého by Ukrajinci, ktorí požiadajú o ruské občianstvo, mohli byť uväznení až na 15 rokov. Napriek tomu sa niektorí ľudia rozhodli vrátiť na územia ovládané Ruskom, ako je Záporožie.

Podľa Euronews prejde cez jediný kontrolný bod ukrajinskej armády do južného Záporožia denne až 200 áut. Niektorí ľudia čakajú na povolenie na prechod až 10 dní. Ukrajinskí vojaci ich varujú pred možným nebezpečenstvom a kontrolujú autá, či nemajú zbrane a palivo navyše, a potom ich neochotne prepúšťajú.

Len málo z navrátilcov je ochotných hovoriť s novinármi, a chcú radšej zostať v anonymite. Niektorí tvrdia, že sa chcú spojiť so svojimi rodinami a hľadať si prácu, pričom dodávajú, že na území kontrolovanom Ukrajinou je pracovných miest málo.

OSN odhaduje, že v dôsledku konfliktu bolo vnútorne vysídlených približne sedem miliónov Ukrajincov. Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať Minské dohody, ktorých cieľom bolo udeliť regiónom Doneck a Luhansk osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.

Protokoly, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, boli prvýkrát podpísané v roku 2014. Bývalý ukrajinský prezident Pjotr Porošenko odvtedy priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Vo februári 2022 Kremeľ uznal republiky Donbasu za nezávislé štáty a požadoval, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Kyjev trvá na tom, že ruská ofenzíva bola úplne nevyprovokovaná.