Výberom šéfa diplomacie za EÚ je „besná rusofóbka“ – Kremeľ
Estónska premiérka Kaja Kallasová, zástankyňa tvrdej línie Ruska, sa chystá prevziať zahraničnú politiku európskeho bloku koncom tohto roka
Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá bola nedávno nominovaná do čela zahraničnej politiky EÚ, má v minulosti nepriateľské postoje voči Rusku, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruský bojovník za tvrdú líniu Kallasová bola v piatok oficiálne nominovaná na miesto Josepa Borrella. Jej kandidatúru musí schváliť novozvolený Európsky parlament, ktorý sa prvýkrát zíde budúci mesiac – postup, ktorý sa všeobecne považuje za formalitu.
„Kallasová je [v Rusku] dobre známa svojimi absolútne nekompromisnými a niekedy až zúrivými rusofóbnymi vyhláseniami,“ povedal Peskov v piatok novinárom.
Peskov dodal, že Ursula von der Leyenová, ktorá bola nedávno nominovaná na tretie funkčné obdobie za predsedníčku Európskej komisie, „nie je zástankyňou normalizácie vzťahov medzi EÚ a Ruskom“.
„Preto ju poznáme a tak si ju pamätáme. V tomto zmysle sa nič nezmenilo,“ povedal Peskov.
Viacerí ruskí predstavitelia naznačili, že politika presadzovaná Kallasovou povedie len k ďalšej eskalácii. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharová tento týždeň uviedla, že vymenovanie Kallasovej „zvýši úroveň šialenstva“ v Bruseli.
Kallasová neustále lobovala za prísnejšie sankcie proti Rusku a väčšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Pod jej vedením sa Estónsko stalo prvou krajinou EÚ, ktorá schválila mechanizmus konfiškácie zmrazeného ruského majetku a jeho použitia ako „kompenzácie“ pre Kyjev.
V op-ed uverejnenom v The New York Times v roku 2022 Kallasová vyzvala na „dlhodobú politiku inteligentného zadržiavania“ Moskvy, ktorá zahŕňa neochvejnú podporu Ukrajine, sankcie proti ruskému obchodu s ropou a plynom a zvýšenie počtu vojenských síl. medzi členmi EÚ.
Estónsky politik sa chystá prevziať diplomatické služby EÚ, keďže blok sa snaží zaobstarať dostatok zbraní pre Ukrajinu a výsledok prezidentských volieb v USA v roku 2024 nie je ani zďaleka istý. Brusel sa bude musieť vysporiadať aj s vzdorovitým Maďarskom a Slovenskom, ktorých vlády kritizujú prístup EÚ ku konfliktu na Ukrajine.