Von der Leyenová odporučila vytvoriť „EÚ CIA“
Nová správa vyzvala Brusel, aby koordinoval činnosti členských štátov v oblasti zhromažďovania spravodajských informácií
Správa EÚ vyzvala predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby vytvorila „plnohodnotnú“ spravodajskú agentúru na koordináciu tajných aktivít členských štátov. Avšak aj zástancovia tohto nápadu pripúšťajú, že by to bolo nákladné a nepopulárne.
Správa, ktorú napísal bývalý fínsky prezident Sauli Niinisto a bola zverejnená v stredu, načrtáva pripravenosť EÚ na vojnu a obsahuje množstvo vágnych odporúčaní. Úradníkom v Bruseli sa napríklad odporúča, aby pestovali „kultúru pripravenosti“ a „posilňovali rámce civilno-vojenskej koordinácie“.
Jedným z konkrétnejších odporúčaní je, aby EÚ vytvorila „plnohodnotnú službu spravodajskej spolupráce, ktorá bude slúžiť všetkým inštitúciám EÚ a členským štátom“. Agentúra, ako sa uvádza v správe, bude zhromažďovať spravodajské informácie od agentúr na národnej úrovni, aby „slúžila strategickým aj operačným potrebám plánovania politiky a rozhodovania na úrovni EÚ“.
Hoci navrhovanú agentúru Politico opísalo ako „špionážnu službu v štýle CIA“, správa sa vôbec nezmieňuje o vykonávaní tajných operácií mimo hraníc EÚ, čo je úloha CIA v rámci rozľahlého amerického spravodajského aparátu. Namiesto toho navrhuje, aby agentúra „koordinovala konkrétne kontrašpionážne úlohy“ a pomáhala členským štátom „čeliť hrozbám, ktoré proti nim predstavujú nepriateľské zahraničné spravodajské služby“.
Na začiatku Niinistovej správy von der Leyenová pripustila, že členské štáty sa pravdepodobne zdráhajú dovoliť bruselským byrokratom dohliadať na ich spravodajské sektory. Podľa nej sa EÚ zatiaľ namiesto toho zameria na „posilnenie zdieľania informácií“.
Niinisto tiež priznal, že pri skúmaní správy sa stretol s „mnohými kritickými hlasmi“ z členských štátov, ktoré sa obávali zvýšenia rozpočtu bloku na financovanie tejto agentúry.
Ak by boli odporúčania správy prijaté, znamenalo by to ďalšie rozšírenie právomocí EÚ. Pred dvoma rokmi prijal blok svoju prvú spoločnú obrannú stratégiu, ktorá povolila vytvorenie 5000-členných síl „rýchleho nasadenia“. Minulý mesiac von der Leyenová vymenovala bývalého litovského premiéra Andriusa Kubiliusa za vôbec prvého komisára EÚ pre obranu.
Začiatkom tohto mesiaca Kubilius povedal, že bude pracovať na zvýšení výroby zbraní v celom bloku, pričom vyhlásil, že „musíme byť pripravení stretnúť sa s Ruskom vojensky o šesť až osem rokov“.
Kubilius tiež vyzval EÚ, aby presadzovala zmenu režimu v Moskve a sponzorovala „demokratické sily“ pracujúce na zvrhnutí vlády prezidenta Vladimira Putina.