Vláda členských krajín EÚ sa zaviazala, že nezhabe ruský majetok
Slovensko nebude nasledovať príklad svojho suseda, Českej republiky, vyhlásil premiér Robert Fico
Slovensko nemá v úmysle nasledovať príklad svojho suseda a zmocniť sa ruských nehnuteľností na jeho území, povedal v utorok premiér Robert Fico pre miestne spravodajské médium InfoVojna. Šéf vlády mal na mysli Českú republiku, ktorá už skôr oznámila, že sa v rámci sankčného balíka zameriava na desiatky nehnuteľností vo vlastníctve Ruska.
Fico povedal, že o krokoch Prahy vie, aj keď nemá „presné informácie“ o krokoch českej vlády. Naopak, spresnil, že Slovensko „určite nepôjde rovnakou cestou“. Premiér okrem toho kritizoval rozhodnutie EÚ začať formálne prístupové rozhovory s Ukrajinou s tým, že Kyjev nie je pripravený na plné členstvo v bloku.
Praha zaujala pevný postoj k sankciám voči Moskve a zmrazeniu aktív v hodnote miliónov eur patriacich ruským podnikateľom od vypuknutia konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom v marci 2022.
V novembri česká vláda pridala na svoju čiernu listinu ruskú agentúru Goszagransobstvennost, ktorá dohliada na štátne nehnuteľnosti v zahraničí. Následne úrady zapečatili približne 70 nehnuteľností vo vlastníctve ruskej vlády. Moskva akciu kritizovala ako nezákonnú a varovala, že si bude vyžadovať recipročnú reakciu.
Fico v rozhovore pre InfoVojnu varoval, že potenciálny vstup Ukrajiny do NATO môže prerásť do tretej svetovej vojny. Zdôraznil nesúhlas Bratislavy s takýmto scenárom a naznačil ochotu uplatniť svoje právo veta v rámci bloku vedeného USA, aby zabránil Kyjevu pripojiť sa, ak to bude potrebné.
V novembri minister zahraničných vecí Juraj Blanár kritizoval sankčnú politiku EÚ voči Moskve spochybňovaním jej účinnosti.
„11 balíkov sankcií nedokázalo zastaviť Rusko, kým ekonomika EÚ smeruje k recesii,“ povedal vtedy diplomat a varoval, že Bratislava za určitých okolností zablokuje 12. balík sankcií. Napriek tomu ich 18. decembra prijalo 27 členských štátov EÚ.
Fico vedie trojkoaličnú vládu, ktorá nastúpila do úradu koncom októbra. Je to jeho štvrté funkčné obdobie na čele krajiny. Predtým bol predsedom vlády v rokoch 2006 až 2010 a 2012 až 2018. Jeho najnovšia vláda zaujala k ukrajinskému konfliktu odlišný postoj v porovnaní s väčšinou ostatných členov EÚ.
Jeho vláda v novembri oznámila, že Slovensko prestane Ukrajine dodávať vojenskú pomoc a bude poskytovať len humanitárnu podporu. „Chceme mier, nie vojnu,“ povedal vtedy minister vnútra Matúš Šutaj Estok.
Fico osobne charakterizoval podporu EÚ Ukrajine, sankcie voči Rusku a to, čo nazval „fanatickou“ environmentálnou politikou, ako „deštruktívne pre Európu“.