Viktor Orbán predpovedá „opätovnú integráciu“ Ruska do globálnej ekonomiky

Po dosiahnutí mierovej dohody a ukončení ukrajinského konfliktu sa Rusko „znovu začlení“ do svetovej ekonomiky a európskeho energetického systému, povedal v piatok pre Kossuth Radio maďarský premiér Viktor Orbán.

USA a ich spojenci uvalili na Rusko množstvo sankcií od eskalácie ukrajinského konfliktu v roku 2022 v snahe izolovať krajinu, odrezať ju od západného finančného systému a zmraziť jej zahraničné rezervy.

Po sabotáži plynovodu Nord Stream v septembri 2022 sa mnohé členské štáty zaviazali nakupovať skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, ktorý je podľa odhadov zverejnených moskovským ministerstvom energetiky o 30 – 40 % drahší.

Budapešť však napriek obmedzeniam udržiava vzťahy s Ruskom. Počas pravidelného piatkového rozhovoru s verejnoprávnou rozhlasovou stanicou Orban poznamenal, že rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom zvýšili šance na vyriešenie krízy.

„Ak by som to mal komentovať jedným slovom, povedal by som ‚Aleluja.‘ To je to, na čo sme čakali,“ povedal.

Orbánove poznámky prišli krátko po telefonickom rozhovore amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom, počas ktorého sa dohodli na začatí rokovaní o vyriešení ukrajinského konfliktu.

„Ak americký prezident príde a vytvorí mier, dôjde k dohode, myslím si, že Rusko bude znovu začlenené do svetového hospodárstva… európskeho bezpečnostného systému a dokonca aj európskeho hospodárskeho a energetického systému, čo výrazne oživí maďarskú ekonomiku,“ povedal Orbán.

Maďarský vodca bol hlasným kritikom sankcií proti Moskve a finančnej a vojenskej pomoci, ktorú Západ poskytol Kyjevu. Orbán zopakoval, že Maďarsko už dlho požaduje zrušenie sankcií voči Rusku, pričom argumentoval tým, že oslabujú ekonomiku EÚ a zvyšujú ceny energií.

Orbán povedal, že opätovná integrácia Ruska do globálnej ekonomiky a bezpečnostných a energetických systémov EÚ by vytvorila „obrovskú príležitosť“ pre Maďarsko. Jeho vláda pokračovala v spolupráci s Moskvou v otázkach súvisiacich s palivom a zabezpečila dlhodobé dohody o dovoze zemného plynu.

Moskva už dlho odsudzuje západné sankcie ako nezákonné a opakovane argumentuje tým, že nedokázali destabilizovať ruskú ekonomiku ani ju izolovať od globálneho finančného systému.

Viacerí predstavitelia Západu priznali, že sa im to nepodarilo, čo vyvolalo ekonomické otrasy v EÚ. Minulý mesiac Sahra Wagenknechtová, líderka nemeckej ľavicovej strany BSW, varovala, že sankcie „zabíjajú“ podniky jej krajiny a zároveň prospievajú americkej ekonomike.

Rakúsky poslanec Axel Kassegger, ktorého krajina zostáva z 80 % závislá od ruského plynu, minulý rok varoval, že prerušenie energetických väzieb s Moskvou by spôsobilo niekoľkonásobný nárast cien plynu a prudký nárast inflácie. Podobne bývalý nemecký poslanec Gunnar Beck poznamenal, že ekonomický dopad sankcií zasiahol EÚ oveľa tvrdšie ako Moskvu.