VIDEO záznam zo zasadnutia slovenského parlamentu zo dňa 21. januára 2025

Včera som na internete narazil na YouTube video, špecificky na úvodnú rozpravu Michala Šimečku, ktorého otec sa chváli s výnimočne priateľským vzťahom so známym liberálnym globalistom Georgeom Sorosom. Vedel by som nájsť veľa slov na to, aby som adekvátne mohol popísať to, čo vo mne vyvolal tento “epický prejav”. Šariština má na takéto predstavenie vynikajúci jednoslovný popis: “Ojebavak.” Pre tých čitateľov, ktorí potrebujú vedecký podklad na Šimečkove predstavenie a slovo “ojebavak”, doporučujem preštudovať nasledovné pojmy ktoré sa používajú v anglosaskom svete a ktoré definujú takúto podvodnícku aktivitu.

„Cirkus (divadlo) so psíkom a poníkom“ (Dog and pony show) je hovorový výraz, ktorý sa stal veľmi propagovaným, často príliš inscenovaným predstavením, prezentáciou, ktorej cieľom je ovplyvniť alebo presvedčiť názor na politické alebo menej často komerčné účely. Zvyčajne sa tento výraz používa v pejoratívnom zmysle na označenie pohŕdania, vtipného nedostatku uznania alebo nedôvery voči prezentovanému posolstvu alebo úsiliu vynaloženému na jeho prezentovanie.

Vysvetlenie slova “pejoratívny”: Pejoratívum (lat. peior – zlý, škaredý) je slovo so záporným expresívnym zafarbením, so zhoršovacím, hanlivým významom (napr. hlupák, babroš, nafúkanec). Poukazuje na negatívne ľudské vlastnosti.

„Dym a zrkadlá” (Smoke and mirrors) je určené na to, aby ste uverili, že sa niečo robí alebo je to pravda, aj keď to tak nie je. Je to spôsob vytvárania falošnej verejnej mienky na pochybné účely.

Pravdepodobne, celý Šimečkov cirkusový prejav by mohol byť vnímaný ako zábavný, ak by dôsledky jeho prejavu nemali tak závažné zázemie. Podľa môjho názoru pochádzali priamo z kuchyne samotného Georga Sorosa – vynálezcu “farebných revolúcií”, ako bola Zamatová revolúcia v bývalom Československu (1989 – 1992), na Ukrajine v priamom prenose Oranžová revolúcia – Majdan nezávislosti (2004 -2014 – dodnes); v Gruzínsku teraz v priamom prenose Ružová revolúcia (2003 – dodnes), atď, – Farebné revolúcie (SVK); odporúčame prečítať Colour revolution (ENG). Mne osobne pripadá Šimečkove “predstavenie” na pôde slovenského parlamentu, ako keby bolo zrodené v najtemnejších “politických komnatách,” a vychované na materskom mlieku geopolitických zlodejov.

Počas prejavu sa Michal Šimečka identifikoval ako “Slovák”. Podľa toho, čo si vie každý z nás zistiť z verejných zdrojov, že je veľky rozdiel medzi “Slovákom” a “Občanom Slovenskej Republiky”. Tak ako to bolo s Georgeom Sorosom. Soros bol v minulosti občanom Maďarska, ale nie etnický Maďar. Vietnamci sú vítanou menšinou na Slovensku, ale ja si neviem predstaviť, aby títo občania SR niekedy v budúcnosti chceli utajovať svoj vietnamský pôvod a svoju unikátnu vietnamskú kultúru. A tak je to aj s Rómami, ktorí sú súčasťou histórie našej krajiny už od stredoveku.

Podstatné je si uvedomiť, že vystúpenie Michala Šimečku nebolo zacielené na zasadajúcich členov slovenskej legislatívy, mimo negatívnych poznámok a vydieračskych vyhrážok, ale hlavne na domáce a zahraničné publikum a liberálne masmédia. Bola to demonštrácia “manipulačnej politickej sily” svojim sympatizantom a potenciálne aj určitej časti naivnej populácie, ktorá bude v pravý čas schopná ešte aj hlasovať za Šimečku. A to, či Róbert Fico by dnes bol alebo nebol predsedom vlády SR, tento Sorosov Globalisticky proces je na Slovensku už dlhú dobu a nič by sa na Šimečkovom chovaní nezmenilo, iba mená hráčov a určité globálne podmienky.

Slovenská republika je naozaj ohrozená.

Tým, ktorí sú zapojení do procesu ovládnuť tento štát sa nejedná len o “získanie nejakých pohodlných kresiel v štátnom aparáte”, alebo žiť z daní, ale hlavne o získanie samotnej Slovenskej republiky na docielenie ich ďalších geopolitických záujmov a cieľov. A to, čo by na tom mohlo byť aj zábavné, ak by to nebolo tak závažné je, že títo Sorosovi špekulanti získali verejný priestor priamo na pôde parlamentu na presadzovanie svojich aktivít, za ktoré zaplatia slovenskí daňoví poplatníci.

Počas celého Šimečkovho prejavu, ak si dobre pamätám, neodoznel ani jeden návrh o tom, ako jeho “vyvolená“ partia docieli blahobyt na Slovensku a špecificky to, čo sľúbi. Pre mňa to boli iba prázdne slová, ktorých cieľom je ovplyvňovať slovenskú verejnú mienku, vytvárať napätie v republike a o tom, ako bude Slovákom dobre, ak by sa stal predsedom vlády Michal Šimečka. Nie nadarmo sa hovorí, že “Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.”

Je velmi pravdepodobné, že by sa dalo veľmi veľa písať o prejave Michala Šimečku a jeho tíme, ich inštruktoroch a finančných sponzoroch, ale do veľkej miery by to nič nezmenilo, kým sa nezmení sám “Status quo”.

Okrem iných opatrení, je načase deklarovať v SR Georga Sorosa za “osobu non grata” a zakázať všetky aktivity mimovládnym organizáciam na našom území, ktoré sú súčasťou týchto protištátnych iniciatív. Tak, ako to pred niekoľkými rokmi urobil Viktor Orbán v Maďarsku, a teraz to robí Donald Trump v USA.

Pred pár minútami som na Facebooku zachytil video z roku 2024 s veľmi zaujímavým komentárom, ktorý zrejme uverejnil Šimečkov “stratég” a ktorý zrejme veľmi dobre pozná pojem starého slovenského porekadla: “Keď vtáčka lapajú , pekne mu spievajú.” “Stratég“ vo svojom príspevku komentuje: Mládenec (na videu) má dobrý text, ale sú za ním nejaké skutky? Máme takýchto ľudí voliť len preto, že pekne hovoria a sú mladí?

Po prečítaní komentára som si začal myslieť, že tento Šimečkov “stratég“ hovorí o samotnom Michalovi Šimečkovi, lebo to je práve to, čo Michal Šimečka predviedol počas zasadnutia slovenského parlamentu dňa 21. januára 2025.

Slovenská republika je ohrozená.

Farebné revolúcie majú za cieľ vytvoriť liberálne demokracie západného štýlu. Spúšťajú ich výsledky volieb, ktoré opozícia vo všeobecnosti považuje za „zmanipulované“. Farebné revolúcie sú charakteristické využívaním internetu ako prostriedku komunikácie, ako aj silnou úlohou mimovládnych organizácií v protestoch podporovanými západnými finančnými liberálnimi a globalistickími sponzormi ako napríklad George Soros.

Medzinárodní geopolitickí vedci Paul J. Bolt a Sharyl N. Cross uvádzajú, že „Moskva a Peking zdieľajú takmer nerozoznateľné názory na potenciálne domáce a medzinárodné bezpečnostné hrozby, ktoré predstavujú farebné revolúcie, a oba národy považujú tieto revolučné hnutia organizované záujmovými skupinami v USA a ich globalistickými partnermi aby dosiahli svoje vlastné geopolitické ambície.“ Tieto pocity už teraz zdieľa aj rastúca medzinárodná verejnosť vrátane USA a Európy.

Autor: A. Perún