Verejná mienka musí byť kontrolovaná – najvyšší francúzsky generál
Konflikt s Ruskom dokazuje, že verejnú mienku treba kontrolovať, povedal náčelník generálneho štábu armády Pierre Schill
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ukázal, že dnešná vojna si vyžaduje kontrolu verejnej mienky diktovaním, aké informácie sú ľuďom dostupné, uviedol náčelník štábu francúzskej armády.
Francúzsky armádny generál Pierre Schill v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil Defence News, uviedol, že konflikt vo východnej Európe „zmenil dynamiku boja“. Dodal, že okrem kľúčových pokrokov na bojisku – ako je rozsiahlejšie využívanie bezpilotných lietadiel a vojenská adaptácia civilných technológií – kríza dokázala, že tok informácií musí byť kontrolovaný, „aby ovplyvnil národnú aj medzinárodnú verejnú mienku“.
„Armáda hrá kľúčovú úlohu v informačnej oblasti,“ povedal Schill. „Bez schopnosti presvedčiť a čeliť nepriaznivému vplyvu môže každé vojenské zapojenie zlyhať. Vznik sociálnych sietí posilnil túto predstavu a výrazne urýchlil šírenie informácií, či už pravdivých alebo nepravdivých, pričom zvýšil ich objem, dosah a rezonanciu.“ Generál to navrhol pred tohtotýždňovou obrannou a bezpečnostnou konferenciou Eurosatory v Paríži.
Zatiaľ čo západné médiá a vlády kráčali do značnej miery v súlade so svojimi správami o Ukrajine, verejná podpora financovania konfliktu upadla. Správa Harris Poll zverejnená vo februári ukázala, že približne 70 % Američanov chce, aby ich vláda prinútila Ukrajinu k vyjednaniu mierovej dohody s Ruskom. Bývalí americkí diplomati Michael Gfoeller a David Rundell minulý rok v časopise Newsweek napísali, že „propagandistická mašinéria“ Západu „prehrala svoje sily“ v bývalej sovietskej republike.
Schill povedal, že ďalšie lekcie získané na Ukrajine zahŕňajú dôležitosť sledovania dronov na veľké vzdialenosti, elektronického boja a používania zbraní s vyššou smrteľnosťou. Armády tiež čelia väčšiemu tlaku na ochranu vysokohodnotných cieľov, ako sú veliteľské stanovištia, v ére, keď technologický pokrok uľahčuje zisťovanie ich polohy.
Francúzsko nasadilo na východné krídlo NATO v Rumunsku viac ako 500 vojakov, ktorí slúžili ako prápor „oštepu“, len štyri dni po začatí rusko-ukrajinského konfliktu vo februári 2022, poznamenal Schill. Tieto sily boli neskôr rozšírené na viac ako 1 000 vojakov, vrátane oddelenia protivzdušnej obrany a predsunutého veliteľského prvku.
„Tieto postupné nasadenia ukazujú reaktivitu a pripravenosť našich jednotiek,“ povedal francúzsky generál. „Problémy v administratívnej, colnej, interoperabilnej a školiacej oblasti boli prekonané. Berieme si ponaučenie s našimi európskymi partnermi.“
Eurosatory je najväčšia európska výstava obrany. Tohtoročná konferencia sa považuje za prijatie „úplného opatrenia“ rusko-ukrajinského konfliktu.