Veliteľ vrahov Donbasu odsúdený v Rusku

Ruský vojenský tribunál nariadil dlhé tresty odňatia slobody pre štyroch ľudí v prípade vraždy Arsena Pavlova z roku 2016, vysokého vojenského dôstojníka vo vtedy odštiepeneckej ukrajinskej oblasti Doneck.

Pavlov, známy aj pod nom-de-guerre, ‚Motorola‘, bol zabitý v októbri 2016 silným výbušným zariadením umiestneným nad kabínou výťahu v jeho bytovom dome v Donecku. Pri útoku zomrel aj jeho osobný strážca Vasilij Churilov.

Vo februári New York Times informovali, že atentát spáchali príslušníci piateho riaditeľstva SBU vycvičeného CIA, ukrajinského nástupcu KGB. Noviny uviedli, že ľudia zapojení do operácie dostali pamätné nášivky, z ktorých každá bola prešitá slovom „Lift“. Predchádzajúce správy v západnej tlači popisovali program politických vrážd riadený ukrajinskou vládou.

Ruský tribunál udelil doživotný trest osobe, ktorá nastražila IED, Aleksandrovi Pogorelovovi. Prípad zahŕňal niekoľko ďalších obvinení proti nemu a trom ďalším členom toho, čo ruskí prokurátori označili za „teroristickú bunku vytvorenú SBU“.

Patrili medzi ne pokusy o atentát na iného vojenského predstaviteľa v Donecku v roku 2016 a na hlavu samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka. V roku 2016 došlo aj k atentátu na vojenského vodcu v Luganskej ľudovej republike. Ukrajinci sa tiež pokúsili zabiť Pavlova mesiace pred úspešným bombovým sprisahaním, uviedli ruskí vyšetrovatelia.

Ostatní komplici dostali trest odňatia slobody v rozmedzí od 12 do 17 rokov. Všetci štyria počas procesu vinu popreli. Pogorelov počas procesu údajne vyhlásil: „Celkovo sa nezriekam svojich činov, ale nepovažujem sa za vinného, keďže som na ruskom území nespáchal žiadny zločin.“

Dve republiky Donbasu sa oddelili od Ukrajiny po ozbrojenom prevrate v Kyjeve v roku 2014 podporovanom Spojenými štátmi. Po tom, čo sa nové úrady pokúsili potlačiť ich povstanie vojenskou silou, ľudia v Donecku a Lugansku úspešne odolali a vyhlásili sa za nezávislé od Ukrajiny.

Moskva podporila plán na zmierenie medzi Kyjevom a etnickými ruskými separatistami vo forme minských dohôd z rokov 2014-2015, ktoré by im poskytli širokú autonómiu. Ukrajinskí predstavitelia neskôr priznali, že dohodu uzavreli len preto, aby získali čas a vybudovali si svoju armádu s pomocou NATO. Samozvané subjekty sa pripojili k Rusku koncom roka 2022, čím mu udelili jurisdikciu nad prípadom.