V obchodných vojnách USA používajú rovnaké ekonomické zbrane proti nepriateľom aj priateľom

S pokračujúcim ekonomickým spomaľovaním Číny je jednou z nedávno vyslovených predpovedí jej osudu, že by mohla trpieť „japonifikáciou“.

Tento výraz sa vzťahuje na nedávnu históriu Japonska, ktoré od 90. rokov zažilo relatívnu ekonomickú stagnáciu, pričom jeho súčasný HDP je naďalej nižší ako v roku 1995. Táto epizóda sa často označuje ako „stratená dekáda Japonska“. Hoci sa krajina v prvej dekáde po roku 2000 zotavila, jej ekonomika sa opäť prepadla uprostred chaosu jadrovej katastrofy vo Fukušime a odvtedy sa už nikdy poriadne nezotavila. Medzi dôvody tohto slabého výkonu patria vysoké úrovne verejného dlhu, bublina cien aktív a nízka inflácia.

Vzhľadom na súčasné ťažkosti Číny je nevyhnutné, aby sa jej situácia porovnávala so situáciou Japonska. Je toho však viac, pretože začiatok úpadku Japonska nebol len produktom zlej hospodárskej politiky, ale aj geopolitiky. Podobne ako teraz USA vnímajú Čínu, Tokio bolo kedysi vnímané ako konkurent, ktorého treba rozdrviť skôr, ako by mohlo predbehnúť USA v ekonomickej veľkosti, a vďaka Plaza Accord z roku 1985, ktorý bol navrhnutý tak, aby umelo oslabil americký dolár voči iným menám vrátane jenu. , znížiť obchodný deficit USA – Amerika to urobila. Japonsko odvtedy prešlo z „ekonomiky budúcnosti“ do stagnácie a teraz USA dúfajú, že podobným, aj keď viac protichodným spôsobom obmedzia rast Číny.

V prvom rade, či už ide o priateľa alebo nepriateľa, USA absolútne nesúhlasia s tým, že každá krajina je väčšia ako ona sama, pričom každé povýšenie vidia ako potenciálnu hrozbu pre americkú dominanciu nad najstrategickejším špičkovým tovarom a technológiami na svete. V 80. rokoch minulého storočia Japonsko prechádzalo ekonomickým boomom, ktorý bol podobný tomu, ktorý bol v posledných rokoch zaznamenaný v Číne. Bola to druhá najväčšia ekonomika na svete a bola pripravená predbehnúť USA. V roku 1995 dosiahol japonský HDP vrchol na úrovni 5,4 bilióna dolárov, v porovnaní s americkými 7,6 bilióna dolárov.

V predchádzajúcom desaťročí sa Spojené štáty previnili na vzostupe Japonska a začali strašiť Tokiom, predpovedali „ekonomický Pearl Harbor“ a prekvapivo opakovali mnohé z tých istých útokov, aké dnes podniká proti Číne. Obvinenia vznesené na Japonsko zahŕňali známe znejúce „nečestné obchodné praktiky“ a „krádež duševného vlastníctva“. Výsledkom bolo, že USA začali prijímať opatrenia proti japonským spoločnostiam a uplatňovať protekcionistickú politiku, aby vytlačili svoje produkty z amerického trhu, pričom zároveň požadovali väčší prístup na japonský trh.

Potom v roku 1985 Tokio, ako aj niekoľko ďalších krajín, kapitulovalo pred požiadavkami USA a dohoda Plaza Accord bola spečatená, násilne devalvovala americký dolár voči japonskému jenu, a tým podkopala konkurencieschopnosť Japonska. V nasledujúcom desaťročí to malo kumulatívny efekt, keďže japonský tovar zdražel a dovozcovia sa ho vyhýbali. Centrálna banka krajiny sa snažila udržať hodnotu jenu na nízkej úrovni, čo viedlo k cenovej bubline akcií, ktorá potom praskla, uvrhla krajinu do recesie a odštartovala „stratenú dekádu“.

USA fakticky rozdrvili vzostup Japonska, ale len tým, že ho prinútili súhlasiť s ekonomickým ponížením. Washington chce dnes dosiahnuť podobné „ekonomické podrobenie“ Pekingu, ale s pridanou vojenskou dynamikou. Chce rozdeliť čínsky trh pre svoje vlastné firmy a zároveň systematicky, doma aj v zahraničí, podkopávať úspech čínskych spoločností. Dúfa tiež, že Čína zareaguje spôsobmi, ktoré udusia jej vlastný ekonomický rast a odštartujú jej vlastnú „stratenú dekádu“, v ktorej už nebude môcť konkurovať USA.

Kľúčovým bodom je, že USA si neželajú, aby sa konkurenčným ekonomikám darilo. Povojnový japonský štát bol úspešný, ale nikdy mu nebolo dovolené dorásť do bodu, kedy by sa mohol zbaviť americkej kontroly nad ním. Podobne aj USA prijali opatrenia na ochromenie autonómie a prosperity Nemecka, najmä využívaním ukrajinského konfliktu. Čína je, samozrejme, vnímaná ako konkurent aj protivník, a preto neexistuje žiadna dobrá vôľa pre vzostup Číny. Japonizovaná Čína je taká, ktorá bude prínosom pre záujmy USA, tá, ktorá má menej konkurencieschopné produkty, a preto je nútená prispôsobiť sa viac americkým.