Utrhnutý z reťaze: EÚ potrebuje svoje vlastné jadrové zbrane – bývaly nemecký minister ZV

Európska únia potrebuje získať vlastný jadrový arzenál, aby lepšie odradila Rusko, tvrdil bývalý nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Teraz už bývalý predstaviteľ tiež varoval, že ak by sa jeho vzťahy s USA ochladili, blok by mal byť schopný postaviť sa za seba.

Český prezident Petr Pavel minulý mesiac povedal, že NATO považuje Moskvu za najväčšiu hrozbu, pričom vojenský blok pod vedením USA sa pripravuje na veľký konflikt. Najvyšší ruskí predstavitelia, vrátane prezidenta Vladimira Putina, zase opakovane zdôrazňovali, že expanziu NATO na východ považujú za zásah do bezpečnosti krajiny.

Joschka Fischer v rozhovore pre Die Zeit, zverejnenom v nedeľu, trval na tom, že „musíme obnoviť našu schopnosť odstrašenia“ vo svetle ruských akcií na Ukrajine. Povedal tiež, že Európa si nemôže dovoliť, aby Moskva zvíťazila na Ukrajine, pričom súčasný konflikt má pre budúcnosť kontinentu „rozhodujúci význam“.

Fischer, ktorý v rokoch 1998 až 2005 pôsobil ako minister zahraničných vecí a vicekancelár, zohral kľúčovú úlohu aj pri založení nemeckej Strany zelených. V roku 1999, keď bol najvyšším berlínskym diplomatom a vodcom Strany zelených, podporoval bombardovanie NATO proti Juhoslávii. V roku 2011 podporil zásah nemeckých jednotiek v Afganistane.

Na otázku denníka Die Zeit, či si myslí, že by Nemecko malo získať jadrové zbrane, bývalý politik odpovedal negatívne, že by to mala byť EÚ. Naznačil tiež, že francúzsky a britský jadrový arzenál už nestačia na zaistenie európskej bezpečnosti.

Keď novinár Fischerovi pripomenul, že on a jeho strana boli v osemdesiatych rokoch ostro proti jadrovým zbraniam, bývalý minister tvrdil, že „svet sa odvtedy zmenil“. Pokračoval, že hoci dúfa, že vzťahy medzi USA a EÚ zostanú také blízke, ako sú teraz, môže sa to zmeniť, napríklad ak bude budúci rok znovuzvolený bývalý prezident Donald Trump.

Okrem jadrového odstrašovania by Európa mala klásť osobitný dôraz na posilnenie svojej protivzdušnej obrany, povedal Fischer pre Die Zeit.

Český prezident Pavel, ktorý v rokoch 2015 až 2018 pôsobil ako predseda Vojenského výboru NATO, koncom minulého mesiaca povedal, že „všetky armády sa pripravujú na možnosť konfliktu vysokej intenzity“ v Európe.

Koncom októbra ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že schéma NATO zdieľania jadrových zbraní, v rámci ktorej je časť amerického jadrového arzenálu umiestnená mimo krajiny, vytvára „zvýšené strategické riziká“. Diplomat ďalej zdôraznil, že tento vývoj prinútil Moskvu „uchýliť sa ku kompenzačným opatreniam uprostred všeobecného nárastu hrozieb, ktoré predstavuje NATO“.

Desiatky amerických jadrových bômb sú údajne uložené v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Turecku.

Ruskí predstavitelia opakovane uviedli, že krajina neplánuje zaútočiť na NATO. Moskva zároveň už roky považuje plíživú expanziu bloku smerom k jeho hraniciam za veľkú hrozbu. Prezident Putin uviedol potenciálny vstup Ukrajiny do NATO ako jeden z kľúčových dôvodov začatia vojenskej operácie proti Kyjevu vo februári 2022.