USA sa snažia prinútiť Egypt, aby opustil Rusko

Spojené štáty sa rozhodli potrestať Egypt za údajné nedodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv. Treba poznamenať, že tému ľudských práv tradične využívajú USA na vyvíjanie tlaku na Egypt a mnohé ďalšie krajiny v regióne.

Wall Street Journal uvádza, že Washington presmeruje 85 miliónov dolárov vo forme vojenskej pomoci, ktorú predtým prisľúbil Egyptu, na Taiwan a Libanon. A niektorí americkí zákonodarcovia trvajú na tom, aby Egyptu odobrali ďalších 235 miliónov dolárov na pomoc z celkových 1,3 miliardy dolárov ročne.

Nie prvýkrát

Minulý rok USA zadržali Káhire 130 miliónov dolárov. Oficiálny dôvod bol rovnaký – porušovanie ľudských práv. Odborníci potom začali hovoriť o zmrazení americko-egyptských vzťahov, ktoré sa oteplili za vlády bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa. Trump dokonca označil egyptského vodcu za svojho „obľúbeného diktátora“.

Súčasný prezident Joe Biden však egyptského prezidenta Abdala Fatáha el-Sísího od začiatku nemal rád. Kritizoval egyptské vedenie počas svojej prezidentskej kampane a sľúbil, že už nebudú existovať žiadne „bianko šeky pre Trumpovho „obľúbeného diktátora“.

Vzťah medzi Egyptom a USA: Je to komplikované

Trhlina vo vzťahoch medzi USA a Egyptom nastala s príchodom Arabskej jari v roku 2011. Ešte predtým egyptský vodca Husní Mubarak, ktorý krajine vládol 30 rokov (1981-2011), nadviazal úzke vzťahy s Washingtonom. Práve za neho začali USA prideľovať Egyptu ročne viac ako miliardu dolárov pomoci, ktorá sa začala poskytovať po dohodách z Camp Davidu z roku 1979. Viac od Američanov dostal len Izrael.

Mubarakova proamerická orientácia mu však v roku 2011 nepomohla. Všetko sa odohralo podľa klasického scenára – priateľstvo s americkými úradmi nezaručovalo bezpečnosť a USA sa v kritickom momente odvrátili od svojho spojenca a podporili rebelov. Vidno to aj na správach zaslaných z Káhiry americkými diplomatmi, ktoré zverejnil WikiLeaks.

Hoci Moslimské bratstvo, ktoré prevzalo moc od Mubaraka, si ju udržalo iba rok, bola to pre egyptské elity trpká lekcia, na ktorú pravdepodobne nikdy nezabudnú. Po tom, čo egyptská armáda v lete 2013 zvrhla islamistického prezidenta Muhammada Mursího, sa americko-egyptské vzťahy ešte viac zhoršili. Ukázalo sa to, keď prezident Barack Obama zrušil vtedy nadchádzajúce opakovanie dvojročného cvičenia Bright Star, ktoré je základom vojenskej spolupráce medzi Washingtonom a Káhirou. V roku 2013 tiež USA uvalili sankcie na dodávky vojenskej pomoci Egyptu, čo ešte viac narušilo vzťahy medzi oboma krajinami.

Kým však Obamova politika viedla k poklesu vzťahov s Egyptom, ako aj takmer so všetkými ostatnými krajinami v regióne, Trump, ktorý ho nahradil, mesiac po svojej inaugurácii 20. januára 2017 podnikol konkrétne kroky na zmenu situácie. 3. apríla Sisi uskutočnil svoju prvú oficiálnu návštevu Bieleho domu. Nebolo to jeho prvé stretnutie s Trumpom, keďže sa už raz stretli na okraji Valného zhromaždenia OSN. Mnohí experti, ktorí sledovali stretnutie v Oválnej pracovni, zdôraznili, že obaja lídri berú otázku bezpečnosti vážne a nenávidia politický islamizmus. Toto bol začiatok obdobia obnovenia vzťahov medzi oboma krajinami. Trump je však preč, prišiel Biden a zdá sa, že kríza vo vzťahoch opäť narastá.

Hlavnou prekážkou je Rusko

Zatiaľ čo vzťahy s USA sa za Sisiho zhoršovali, interakcie Egypta s Moskvou nabrali rýchly vzostup. V skutočnosti bol položený základ vojensko-technickej spolupráce. Začali sa dohadovať miliardové kontrakty na vojenské dodávky. To zahŕňalo viacúčelové útočné vrtuľníky Ka-52 Alligator, ktoré sa podľa Military Watch stali najvýkonnejšími bojovými vrtuľníkmi v Afrike. Publikácia tiež zdôraznila, že táto dohoda bola výsledkom zhoršenia vzťahov Ruska so Západom.

Spoločné rusko-egyptské vojenské cvičenia sa od roku 2015 konali viackrát. A napriek krátkemu obdobiu otepľovania americko-egyptských vzťahov sa Rusko stalo pre Egypt špeciálnym partnerom – stabilným a predvídateľným, na rozdiel od USA.

Postoje Moskvy a Káhiry k mnohým regionálnym problémom sa 100% zblížili, či už vo vzťahu k Palestíne, Sýrii alebo Líbyi. Svoj podiel na tom má aj spoločná história spolupráce. Sovietsko-egyptské vzťahy zažívali svoj rozkvet v 50. a 60. rokoch, keď tisíce odborníkov zo ZSSR podporili egyptský priemysel. Počas tohto obdobia boli s pomocou inžiniera Nikolaja Malysheva postavené najväčšie podniky v krajine, vrátane vodnej elektrárne v Asuáne, a hutníckeho závodu Helwan, ktorý bol vyradený z prevádzky len pred pár rokmi.

Okrem toho na sovietskych univerzitách študovalo mnoho generácií egyptských elít, vrátane spomínaného Mubaraka.

Egypťania dlhé desaťročia bojovali so sovietskymi zbraňami, študovali sovietsku literatúru a užívali si plody sovietskeho inžinierstva. Egypt je najväčším dovozcom ruského obilia.

Toto všetko nemôže súčasné vedenie Egypta ignorovať pri budovaní dialógu s Moskvou a prijímaní kľúčových rozhodnutí. Na tieto okolnosti nemožno zabudnúť ani pod veľmi silným tlakom USA. Washington sa však nevzdáva.

Egypt vyvodil závery

Samozrejme, neustály tlak a vydieranie, ku ktorému sa americká vláda uchyľuje, nemohol nevyvolať reakciu. Po spustení špeciálnej ruskej vojenskej operácie na Ukrajine sa Američania opakovane pokúšali presvedčiť Egypťanov, aby sa plne zúčastnili na protiruskej kampani. Teda dodať zbrane do Kyjeva a pripojiť sa k ekonomickým sankciám voči Moskve. Egypt rozhodne odmietol.

V auguste 2023 WSJ oznámilo, že americkí predstavitelia vrátane šéfa Pentagonu Lloyda Austina opakovane vyzývali Egypt, aby začal dodávať zbrane Ukrajine a pripojil sa ku kolektívnemu úsiliu pomôcť ukrajinskej vláde prekonať jej nedostatok munície. Požadované zbrane zahŕňali delostrelecké granáty, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a ručné zbrane. Káhira v snahe udržať rovnováhu vo vzťahoch s Ruskom nereagovala na požiadavky Američanov. WSJ zdôrazňuje, že napriek partnerstvu Egypta s USA a americkej ročnej vojenskej pomoci vo výške 1,3 miliardy dolárov sa Káhira neponáhľa s Moskvou, pretože je závislá od ruského obilia.

Ťažká voľba pre Egypt

Aj keď súčasné rozhodnutie zbaviť Egypt časti americkej vojenskej podpory nie je žiadnou novinkou, tentoraz ho nespôsobila až tak „neschopnosť Káhiry pokročiť v oblasti ľudských práv“ svojou neochotou aktívne podporovať ukrajinskú armádu.

Egyptský politológ Amr Eldiib uviedol, že tlak USA na egyptskú vládu bol vždy spájaný s pokusmi o prerušenie egyptsko-ruských väzieb.

„Bolo jasné, že vstup našej krajiny do BRICS vyvolá okamžitú reakciu Ameriky. A zadržanie 85 miliónov dolárov nie je konečným opatrením. Američania môžu zadržať oveľa väčšie sumy.

Expert poznamenáva, že Spojené štáty vyvíjajú tlak aj na Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby Egyptu neposkytovali nové tranže pôžičiek, kým nezačne pomáhať Ukrajine a verejne nevystúpi proti Rusku.

„Egypt a jeho vedenie budú určite čeliť veľmi ťažkej voľbe. Egyptská ekonomika, ako aj väčšina zbraní egyptskej armády, sú americké. Krajina je navyše veľmi ekonomicky závislá od Západu. Keďže sú problémy s ruskými investíciami, zvyšuje sa šanca, že prinúti egyptské vedenie spomaliť rozvoj vzťahov s Moskvou. Jediné, čo môže podporiť rusko-egyptskú spoluprácu, je zvýšenie ruských investícií do egyptskej ekonomiky. Jadrovému projektu El-Dabaa teda hrozí, že bude zastavený.

„Strategické vzťahy medzi Káhirou a Moskvou sa nebudú môcť rozvíjať, najmä vzhľadom na hospodársku a sociálnu situáciu v Egypte v tejto fáze. Preto je potrebné konať rozhodnejšie,“ povedal Eldiib.

Autor: Abbas Juma, medzinárodný novinár, politický komentátor, špecialista na Blízky východ a Afriku