USA naliehajú na súd OSN, aby nerozhodol proti izraelskej okupácii
Popredný právnik ministerstva zahraničia tvrdí, že izraelsko-palestínsky konflikt môžu vyriešiť iba rokovania
Americká vláda povedala najvyššiemu súdu OSN, že Izrael by nemal byť povinný ukončiť okupáciu palestínskeho územia, pričom trvá na tom, že stiahnutie by mohlo ohroziť „bezpečnostné potreby krajiny“.
Počas stredajšieho vypočutia právny poradca ministerstva zahraničia Richard Visek naliehal na Medzinárodný súdny dvor (ICJ), aby nerozhodol proti izraelskej vojenskej okupácii Gazy a Západného brehu Jordánu, pričom argumentoval, že „jednostranné akcie“ nemôžu ukončiť konflikt.
„Akýkoľvek pohyb smerom k stiahnutiu sa Izraela zo Západného brehu Jordánu a Gazy si vyžaduje zohľadnenie veľmi skutočných bezpečnostných potrieb Izraela,“ povedal Visek pred 15-členným senátom.
Vypočutia, ktoré sa prvýkrát požadovalo na Valnom zhromaždení OSN v roku 2022, majú objasniť právny štatút okupovaných území, pričom desiatky krajín majú v najbližších dňoch načrtnúť svoje pozície. Izrael prisľúbil, že bude proces bojkotovať, pričom argumentoval, že neuznali „právo a povinnosť Izraela chrániť svojich občanov“.
Pred svedectvom USA ruský veľvyslanec v Holandsku Vladimir Tarabrin tvrdil, že teroristický útok Hamasu zo 7. októbra „nemôže ospravedlniť kolektívne potrestanie viac ako 2 miliónov obyvateľov Gazy“.
„Nemôžeme akceptovať logiku tých predstaviteľov v Izraeli a niektorých západných krajinách, ktorí sa snažia brániť bezohľadné násilie voči civilistom odvolávajúc sa na povinnosť Izraela chrániť svojich občanov,“ povedal.
Právna poradkyňa egyptského ministerstva zahraničných vecí Jasmine Moussa podobne odsúdila „brutálne hromadné zničenie Gazy Izraelom“, ako aj jej pokračujúce „obliehanie a blokádu“.
Izrael prvýkrát obsadil Západný breh Jordánu a Gazu po šesťdňovej vojne v roku 1967. Zatiaľ čo izraelské sily si odvtedy udržiavali prítomnosť na bývalom území, úradníci nariadili stiahnutie z Gazy v roku 2005. Na enklávu uvalili prísnu blokádu, citujúc cezhraničné raketové útoky a iné hrozby zo strany Hamasu.
Vlaňajší nálet Hamasu na juh Izraela si vyžiadal približne 1200 mŕtvych a viac ako 250 zajatých ako rukojemníkov, čo vyvolalo izraelskú pozemnú inváziu do Gazy a letecké útoky na mestské centrá. Podľa miestnych zdravotníckych predstaviteľov Hamasu zahynulo pri náporu viac ako 29 000 Palestínčanov, zatiaľ čo OSN varovala pred bezprecedentnou humanitárnou krízou s hrozným nedostatkom potravín, liekov a ďalšieho kľúčového tovaru.
V prípade, ktorý podala Južná Afrika, bol ICJ tiež požiadaný, aby rozhodol o tom, či Izrael spáchal „systematické“ činy genocídy v Gaze. Sudcovia ešte nevyniesli konečné rozhodnutie, ale vydali predbežný príkaz, v ktorom vyzvali Izrael, aby podnikol kroky na zabránenie genocíde. Izrael tieto obvinenia odmietol ako „absurdné“ a „nepodložené“ argumentujúc, že koná v sebaobrane a že za krviprelievanie v Gaze by mal byť v konečnom dôsledku zodpovedný Hamas.
