USA na pokraji priameho vstupu do ukrajinského konfliktu – Moskva

Pokračujúca podpora Washingtonu Kyjevu počas vojenskej operácie Moskvy postavila USA na pokraj stať sa stranou ukrajinského konfliktu, povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.

„Nechceme eskaláciu.“ Radi by sme sa vyhli situácii, v ktorej sa USA stanú stranou konfliktu, ale zatiaľ nevidíme žiadnu pripravenosť druhej strany brať tieto varovania vážne,“ povedal Rjabkov v piatok pre televízny kanál Rossija 1.

Moskva podľa neho odmieta vysvetlenie Washingtonu, že poskytovanie zbraní a inej pomoci Ukrajine je odôvodnené právom Kyjeva na sebaobranu.

„Prepáčte, čo je to za sebaobranu, keď už otvorene hovoria o možnosti zaútočiť na ciele hlboko na ruskom území, na Kryme?“ čudoval sa zástupca FM.

Podľa Rjabkova takéto vyhlásenia robí ukrajinská strana „nielen pod slepým okom USA a NATO, ale s podporou tohto druhu sentimentu, prístupov, plánov a myšlienok priamo z Washingtonu,“ trval na svojom Rjabkov.

„Čoraz zreteľnejšia a hlbšia angažovanosť na Ukrajine, pokiaľ ide o boj proti našej vojenskej operácii, v skutočnosti stavia túto krajinu, USA, na pokraj premeny na stranu konfliktu,“ zopakoval.

USA boli najsilnejším podporovateľom Kyjeva počas jeho konfliktu s Ruskom a poskytli Kyjevu vojenskú a finančnú pomoc v miliardách dolárov, ako aj spravodajské údaje. Dodávky Washingtonu ukrajinskej armáde zahŕňali taký sofistikovaný hardvér, ako sú viacnásobné raketomety HIMARS, húfnice M777 a bojové drony.

Agentúra Reuters v piatok informovala, že americký prezident Joe Biden sa chystá oznámiť ďalší smrtiaci balík pomoci pre Kyjev vo výške približne 800 miliónov dolárov.

Nemenovaný predstaviteľ Bidenovej administratívy vo štvrtok pre Politico povedal, že Biely dom nemá problém s útokom Ukrajiny na Krym, ktorý sa stal súčasťou Ruska po referende v roku 2014 usporiadanom v reakcii na násilný prevrat. USA veria, že Kyjev môže zasiahnuť akýkoľvek cieľ na svojom území a „Krym je Ukrajina,“ tvrdil americký predstaviteľ.

Nedávno došlo v blízkosti ruského muničného skladu a na vojenskom letisku na Kryme k niekoľkým výbuchom, ktoré podľa ministerstva obrany boli sabotážou. Ukrajinské úrady však účasť na útokoch oficiálne nepotvrdili.

Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať Minské dohody, ktorých cieľom bolo udeliť regiónom Doneck a Lugansk osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Protokoly, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, boli prvýkrát podpísané v roku 2014. Bývalý ukrajinský prezident Pjotr Porošenko odvtedy priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Vo februári 2022 Kremeľ uznal republiky Donbasu za nezávislé štáty a požadoval, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Kyjev trvá na tom, že ruská ofenzíva bola úplne nevyprovokovaná.