USA môžu „určite“ financovať dve vojny – ale mali by?

Americká ministerka financií Janet Yellenová sa tento týždeň dostala na titulky, keď povedala, že Amerika si môže dovoliť pomôcť Izraelu a Ukrajine v ich vojnovom úsilí. „Amerika si určite môže dovoliť stáť pri Izraeli a podporovať vojenské potreby Izraela a my tiež môžeme a musíme podporiť Ukrajinu v jej boji proti Rusku,“ povedala Yellen pre britskú Sky News.

„Inflácia bola vysoká a znepokojovala domácnosti, značne sa znížila. Zároveň máme asi najsilnejší pracovný trh, aký sme za posledných 50 rokov videli, s 3,8 % nezamestnanosťou. A zároveň, Amerika, Bidenova administratíva, schválila legislatívu, ktorá posilní našu ekonomiku v nadchádzajúcich rokoch v strednodobom horizonte,“ zdôraznila.

Okrem zrejmého faktu, že to na prvý pohľad nie je pravda, vzhľadom na to, že Snemovňa reprezentantov nemá rečníka, a preto v súčasnosti nemôže schváliť žiadne rozpočtové prostriedky pre žiadnu krajinu, je potrebné spochybniť základnú múdrosť tohto pojmu. Aj keby si Amerika teoreticky mohla dovoliť podporiť obe vojnové snahy, je to skutočne vec hodná ťažko zarobených dolárov daňových poplatníkov?

Napríklad v minulotýždňovom stĺpci pre RT som sa zmienil o skutočnosti, že 24 miliárd dolárov na financovanie centier starostlivosti o deti v celej krajine v súvislosti s ochorením Covid-19 uplynulo týždeň predtým (teraz pred dvoma týždňami), čo podľa odhadu minule mesiac od nadácie Century Foundation, ovplyvní 3,2 milióna detí, zníži príjmy o 10,6 miliardy dolárov zo stratenej produktivity pracovníkov, keďže rodičia skrátia pracovný čas alebo opustia prácu v honbe za hľadaním novej starostlivosti, a môže viesť k zatvoreniu až 70 000 centier starostlivosti.

Môžeme však myslieť aj o niečo väčšie. Odhaduje sa, že USA zatiaľ len Ukrajine prisľúbili okolo 100 miliárd dolárov. Bidenský Biely dom teraz predložil Kongresu návrh rozpočtového balíka, na základe ktorého by sa do Izraela, Ukrajiny a na hranice poslalo ďalších 100 miliárd dolárov, pričom hlavná časť by bola určená pre prvé dve krajiny. Ak si Amerika môže dovoliť stovky miliárd bômb pre svojich zástupcov, čo by si ešte mohla dovoliť?

No, len za odhadovaných 173 miliárd dolárov navyše by USA boli schopné splniť plán prezidenta Bidena zrušiť študentský dlh vo výške 10 000 dolárov pre federálnych dlžníkov. Zatiaľ čo prakticky každá štúdia na túto tému sa jednomyseľne zhoduje v tom, že systém zdravotnej starostlivosti Medicare for All s jedným platcom v USA by sa nielen zaplatil sám za seba, ale v skutočnosti by Američanom za desaťročie ušetril niekoľko biliónov (dokonca aj podľa tých správnych – krídlo Mercatus Center), určite by 200 miliárd dolárov mohlo pomôcť zvýšiť pokrytie v krajine. Napokon sa odhaduje, že prvý rok modelu vysokej školy bez školného v Amerike by stál asi 58 miliárd dolárov – len asi štvrtinu súčasných a navrhovaných výdavkov na Ukrajinu a Izrael.

USA, hoci sú na tom možno lepšie ako Európa, už len pre ich technologickú prevahu, vojenskú zdatnosť a energetickú nezávislosť, sú v smutnom stave. Životy ľudí sú dnes výrazne horšie ako generácie ich rodičov; vlastníctvo domu je nepredstaviteľne drahé, plánovanie odchodu do dôchodku je snom a schopnosť zarobiť si viac než len na živobytie je mimo dosahu väčšiny. Dokonca aj vyššie uvedené výhody, ktoré majú USA v porovnaní s rovesníkmi na globálnom severe, sú porazené konkurentmi, ako je Čína – úplne kvôli neochote Washingtonu investovať do čohokoľvek iného ako do nekonečne skorumpovaného vojensko-priemyselného komplexu.

Aby toho nebolo málo, stratégia podnecovania týchto dvoch zástupcov naraz privádza Americké impérium do vážneho problému simultánnosti, v ktorom musí bojovať s vyhliadkami dvoch civilizačných vojen a potenciálne aj tretej o Taiwan, ku ktorému sa samo približuje. , bez vážneho potenciálu vyhrať niektorú z nich. Neexistuje žiadna mysliteľná vojenská stratégia – evidentná z neúspešného zástupného konfliktu na samotnej Ukrajine, bez ohľadu na Izrael –, v ktorej by Washington mohol bojovať s Ruskom a celým moslimským svetom naraz, s Čínou potenciálne ako dodatočným bonusom.

Vráťme sa teda k otázke, aj keby si Amerika teoreticky mohla dovoliť podporiť obe vojnové snahy, je to skutočne vec hodná ťažko zarobených dolárov daňových poplatníkov? Samozrejme, nie je. USA sa musia v záujme svojho ľudu a ľudstva zamerať na míňanie týchto peňazí doma a zároveň vyzývať k diplomacii. Je to ešte zreteľnejšie vzhľadom na skutočnosť, že dva existujúce konflikty a potenciálny tretí konflikt zahŕňajú jadrové štáty. Je čas vážne uvažovať o našich národných prioritách, ak dúfame, že prežijeme ako národ alebo dokonca ako druh.

Autor: Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor. Má tituly z politológie a filozofie, reportoval pre rôzne medzinárodné tlačové agentúry a pracoval v politickej stratégii vrátane terénnej organizácie a komunikácie.