USA a Spojené kráľovstvo presadzujú ostrú vojnu na všetkých frontoch

Líder väčšiny v Senáte Chuck Schumer (D-NY) hovoril po tom, čo Senát schválil zákon o zahraničnej pomoci, ktorý zahŕňa 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan.

Udalosti posledných týždňov spôsobili náhly otras v západnej politike. Z letargie, ktorá sa začala vkrádať do diskurzu USA a Západu o vojne na Ukrajine, sa náhle zdalo, že útok Iránu na Izrael mal za následok prebudenie Ronalda Reagana z hrobu a viedol k nárastu neokonzervativizmu na steroidoch na oboch stranách Atlantiku.

Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson urobil úplný obrat o 180 stupňov a vyhlásil sa za „Reaganského republikána“, ktorý odovzdal sériu účtov za pomoc za astronomické zámorské výdavky, ktoré inak celé mesiace blokoval, keď odsúdil „os zla“. Spolu s tým sa z ničoho nič objavil návrh zákona o zákaze TikTok, ktorý bol rýchlo podpísaný.

Potom sa Spojené kráľovstvo rozhodlo venovať svoj najväčší balík pomoci Ukrajine, pričom premiér Rishi Sunak varoval pred „osou autoritárskych štátov“ a zosilnil ideologicky bojovnú rétoriku. Zároveň sa ukázalo, že Biden poslal na Ukrajinu rakety ATACMS s dlhým doletom 300 km, napriek tomu, že sa zaviazal, že to už roky neurobí, pretože sa obával eskalácie. Napokon, predsedníčka EÚ Ursula von der Leyenová náhle dramaticky zvýšila ekonomickú vojnu proti Číne a prinútila Európsku komisiu, aby začala vyšetrovať množstvo čínskych exportov. Odkiaľ sa to všetko vlastne vzalo?

Je to skoro, ako keby sa USA a ich spojenci chopili napätia medzi Iránom a Izraelom, aby „vybielili“ svoj balík a zdvojnásobili sériu cieľov, pre ktoré inak strácajú podporu verejnosti, vrátane vojny na Ukrajine, ale aj Izraela inváziou do Gazy. Človek si musí klásť otázku, či izraelský útok na iránsky komplex v Damasku, ktorý vyvolal reakciu Teheránu, nebol zámerne zinscenovaný, koordinovaný a naplánovaný na tento účel. Slúžilo to obojstranne výhodnému cieľu nechať premiéra Netanjahua a západné vlády zbaviť sa akejkoľvek opozície, ktorej inak čelili.

Teraz by malo byť úplne jasné, že súčasné mocnosti v Londýne a Washingtone vôbec nemajú v úmysle vzdať sa vojen, ktoré vyvolali, a zároveň presadzovať potenciálnu tretiu s Čínou a zdajú sa byť ľahostajné k následkom, aj keď napríklad vojna medzi Izraelom a Gazou búra nároky Západu na morálnu nadradenosť. V každom prípade ide o veľmi vysoké stávky, západná zahraničná politika vo všeobecnosti nadobudla veľmi nulový súčet a ideologický charakter, ktorý sa sťažuje na stratu hegemónie a snaží sa ju udržať za každú cenu. Je reakčná do tej miery, že nemá víziu zlepšenia sveta, ale chce vrátiť svet do stavu, v akom bol. Je to pocit oprávnenia a privilégia, ktorý chce potlačiť vznikajúcu multipolaritu.

Z tohto dôvodu sa pre západných lídrov stalo nemožné, aby vôbec uvažovali o koncepte kompromisu v týchto príslušných divadlách a za akýchkoľvek okolností odmietajú urobiť ústupky, ktoré by sa mohli považovať za strategické. To vytvorilo pozíciu, v ktorej sú jediným výsledkom, ktorý sú na Ukrajine ochotní akceptovať, je to, čo považujú za „porážku Putina“, a odvtedy to jemne eskaluje, čím sa čoraz viac približuje k bodu, keď sa „vojna zástupcov“ stáva priamou pre všetky zámery a účely. Vojenskí poradcovia NATO sú už na mieste a ukrajinské útoky riadia spravodajské služby NATO alebo ich dokonca koordinujú britskí admiráli.

Médiá na Západe, najmä v Británii (v USA je viac nesúhlasu), sú v podstate vo vojnovom režime. BBC zosilňuje nepretržitú ukrajinskú propagandu a presadzuje akékoľvek tvrdenie, ktoré pomôže Kyjevu, bez ohľadu na jeho empirickú hodnotu alebo dôkazy, a všetky hlasy nesúhlasu boli zastavené. Zdá sa evidentné, že rozhodnutie mohlo byť prijaté skôr riskovať vojnu s Ruskom v plnom prúde, než uvažovať o akomkoľvek scenári rokovaní. Otrasové vlny z iránsko-izraelskej ságy sa teda využili na uskutočnenie nového a náhleho kola eskalácie na každom fronte, ktorú môžu podporiť len budúce voľby, ktoré sa blížili v USA aj vo Veľkej Británii.

Z tohto dôvodu je spravodlivé povedať, že svet čelí nebezpečnejším a neistejším vyhliadkam ako kedykoľvek predtým od konca druhej svetovej vojny. Táto súčasná skupina západných vodcov nepresadzuje zdržanlivejšie a vypočítavejšie myslenie, ako to bolo vidieť počas väčšiny studenej vojny, ale agresívne a evanjelizačné myslenie, ktoré neuprednostňuje stabilitu, ale potvrdzuje hegemóniu ako absolútne právo, čím sa viac podobá svetu pred- 1914. Z tohto dôvodu by sme mali vyvodiť záver, že západní vodcovia sa v skutočnosti nesnažia vyhnúť vojne, ale sú pripravení ju v prípade potreby prijať. Britská vojenská garnitúra a médiá už dlho kričia o brannej povinnosti. V USA, ak Joe Biden vyhrá znovuzvolenie, môžeme predpokladať, že bude bez ospravedlnenia eskalovať na každom jednom fronte. Tretia svetová vojna už nie je zdramatizovaným prízrakom pritiahnutej paniky, ale skutočnou možnosťou, ktorá by sa nemala vylúčiť.

Autor: Timur Fomenko, politológ