Urobila som všetko, čo som mohla, aby som zabránila konfliktu na Ukrajine, hovorí Merkelová

Angela Merkelová, nemecká kancelárka v rokoch 2005 až 2021, tento týždeň tvrdila, že urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila konfliktu na Ukrajine. Skúsená politička si stojí za svojím úsilím o sprostredkovanie dohôd o prímerí z rokov 2014-2015 a tvrdí, že boli dohodnuté v dobrej viere. Mesiace pred tohtotýždňovým rozhovorom však naznačila, že dohody sú len trikom, ktorý má Ukrajine pomôcť získať čas.

V sobotňajšom rozhovore s šéfredaktorom Die Zeit Giovannim di Lorenzom Merkelová povedala, že „sa snažila tým, čo som mala k dispozícii, zabrániť“ súčasnému ukrajinskému konfliktu. Len preto, že tieto snahy nakoniec zlyhali, neznamená to, že boli nesprávne, tvrdil exkancelárka a dodala, že „diplomacia je nevyhnutnosťou“.

Exkancelárka obhajoval minský mierový proces, ktorý mal za cieľ ukončiť boje a rokovania o postupe medzi Kyjevom a povstalcami v Donbase, ktorí patrili medzi Ukrajincov, ktorí odmietli výsledok prevratu v roku 2014 v hlavnom meste.

Merkelová sa v rozhovore sťažovala aj na to, že v tom čase malo o tieto diplomatické snahy záujem len málo európskych národov okrem Nemecka a Francúzska.

Exkancelárka tiež tvrdila, že zmluvy boli vyhotovené v dobrej viere.

V rozhovore zverejnenom v decembri minulého roka v Die Zeit však priznala, že v skutočnosti bol Minský protokol „pokusom dať Ukrajine čas“, ktorý využila na to, aby sa „stala silnejšou“, ako sa teraz na bojisku ukazuje.

Koncom roka 2022 Merkelová povedala, že „nám je všetkým jasné, že konflikt je zmrazený, že problém nebol vyriešený, ale Ukrajine to poskytlo cenný čas“.

V rozhovore z tohto týždňa Merkelová tiež povedala, že „prezident Zelensky bol veľmi kritický k dohode z Minska a hovoril to už od svojej predvolebnej kampane“. Napriek rozdielnym názorom na vec stále dôverovala ukrajinskej hlave štátu, poznamenal bývalý nemecký predstaviteľ.

Podľa exkancelárky panoval medzi ukrajinskými politikmi široký konsenzus, že minská dohoda nebola v krajine populárna.

Ruský prezident Vladimir Putin vo vysvetľovaní potreby začať vojenskú operáciu proti Ukrajine, vlani vo februári obvinil Kyjev okrem iného z toho, že nedodržal podmienky dohody. Počas Minska I a II mala Ukrajina uzákoniť ústavnú reformu a poskytnúť autonómiu Doneckej a Luganskej oblasti.