Úlohou Poľska je byť americkým „spoilerom“ v EÚ

Vzostup Poľska na politickej nebeskej klenbe Európskej únie je sám o sebe živým dôkazom klesajúceho významu bloku vo svetových záležitostiach. Vidno to v iba slávnostnej úlohe, ktorú Brusel zohráva v diskusii o takmer všetkých súčasných krízach a jeho neschopnosti ponúknuť alternatívu k americkej politike.

Poľsko od svojho „návratu do európskej rodiny“ neustále zohrávalo úlohu kaziteľa pri akomkoľvek pokuse posilniť blok alebo vyjednávať s Ruskom. Za iných okolností, v takej EÚ, o akej Paríž a Berlín snívali pred 30 rokmi, by Varšava zostala tichým príveskom francúzsko-nemeckého tandemu. Skutočnosť, že krajina teraz zohráva neprimeranú úlohu, znamená nielen to, že Západoeurópania stratili iniciatívu, ale odhaľuje aj skutočný rozsah, v akom sa politika bloku stala provinčnou.

Pre Rusko nie je dôležité samotné Poľsko, ale skôr nové podmienky v geostrategickej hre, ktorú hráme so Západom. Nezáleží nám na tom, ktorá strana bude vo Varšave pri moci, pretože žiadna vláda nie je nič viac ako funkčná, ktorej jediným spôsobom prežitia je zastupovať záujmy USA a udržiavať transatlantickú jednotu. To, samozrejme, ničí nádej na udržateľný európsky poriadok. Veď strategickú dispozíciu našej konfrontácie so Západom vždy určovali práve jeho vnútorné rozpory.

Ak novú poľskú vládu zostaví strana Občianska platforma, ktorá bola predtým v opozícii, krajinu čaká kríza dvojitých mocenských centier, keďže prezidentom zostane predstaviteľ bývalého režimu. To dočasne oslabí silu zahraničnej politiky Varšavy, čo spôsobí zmätok a nezhody. Samozrejme, nie je vylúčené, že jeho americkí patróni sa v takýchto podmienkach stanú aktívnejšími pri zvládaní vnútorných poľských rozporov. V každom prípade, boj s Ruskom zostane nosným pilierom, ktorý spája poľských politikov bez ohľadu na ich iné pozície.

Poľský konflikt s Nemeckom zrejme na chvíľu ustúpi a požiadavky na vojnové reparácie budú na chvíľu mimo programu. Zníži sa stupeň konfrontácie medzi Varšavou a Bruselom kvôli rozdielom v hodnotách.

Je však nepravdepodobné, že by sa strategická pozícia Poľska ako americkej základne v rámci EÚ vážne zmenila. Ani zmena moci vo Varšave nepovedie k obratu v jej politike voči Ukrajine. Navyše je pravdepodobné, že liberálna vláda sa ukáže ako vhodnejší partner pre orgány v Kyjeve. Územie Poľska v každom prípade zostane prekladiskom zbraní a žoldnierov putujúcich zo Západu k vojnou zničenému susedovi.

Nemali by sme očakávať, že liberáli pri moci budú viac dodržiavať zmluvy, pokiaľ ide o hraničné vzťahy okolo ruskej Kaliningradskej oblasti. Ďalším faktorom je, že militarizácia poľskej zahraničnej politiky sa môže stať menej demonštratívnou.

Podstata zostane rovnaká, no bude menej kriku a menej poburujúcich výrokov. Nemyslím si však, že samotná extrémistická povaha pravicových populistov zo strany Právo a spravodlivosť bola pre Rusko problémom. Ani pre Nemecko, ktoré je druhým najvýznamnejším zahraničnopolitickým protivníkom Varšavy. Realita je taká, že Poľsko je príliš neisté, pokiaľ ide o svoje prežitie, aby sa stalo skutočne suverénnym štátom.

Samostatná história krajiny sa skončila v polovici 18. storočia. Dva pokusy o jeho oživenie – medzi svetovými vojnami a pod komunistickou vládou – boli neúspešné. Dnešný poľský štát je produktom jedinečných globálnych okolností vyplývajúcich z víťazstva USA v studenej vojne. A jej budúcnosť – pod akoukoľvek vládou – závisí od pokračujúcej americkej prítomnosti v Európe. Preto v zásadnej otázke, ktorá rozdeľuje Poľsko a Rusko a Poľsko a Nemecko (ak sa tam niekedy oživí túžba po nezávislosti), má zmena strán a dokonca ideológií vo Varšave malý význam.

Autor: Timofey Bordachev – Programový riaditeľ klubu Valdai