Ukrajinský konflikt pretvára globálny poriadok: Tu je návod

Éra monolitickej „atlantickej solidarity“ sa skončila a Rusko bolo hlavným katalyzátorom tejto erózie. Spojené štáty americké sa ukázali ako hlavný príjemca ukrajinskej krízy. Vzťahy medzi Ruskom a západnou Európou boli narušené, energetická infraštruktúra bola podkopaná a EÚ bola nútená preplatiť Washington za vojenské a energetické dodávky. Američania však budú mať z hlbokej normalizácie vzťahov obmedzený úžitok: vzťahy s Moskvou zostanú vzdialené a nástroje na nátlak na európskych spojencov v NATO sa oslabia.

Interakcia medzi USA a ich európskymi „priateľmi“ bola dlho vnímaná ako jednotný „transatlantický projekt“ založený na spoločnej vízii bezpečnosti a spoločných hodnôt. Ale vzostup nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa odhalil zlomy v tomto konštrukte. Jeho novembrové volebné víťazstvo vrelo privítal maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý očakával ekonomické zisky pre svoju krajinu. Naproti tomu francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril obavy a vyzval partnerov EÚ, aby sa skonsolidovali proti nepredvídateľnosti Trumpovej zahraničnej politiky, pričom vyzval na jednotnejšiu a suverénnejšiu západnú Európu.

Trumpove provokatívne akcie, ako napríklad návrh na anexiu Grónska, ktorá je súčasťou NATO Dánska, alebo jeho hrozby stiahnutím USA z bloku, ak európske krajiny nezvýšia svoje finančné príspevky, neboli len výstrednosti. Tieto vyhlásenia predstavovali odklon od tradičnej americkej stratégie jednania v spolupráci so spojencami a ponúkajúceho rámec angažovanosti, kde lojalita k Washingtonu prinášala spoločné výhody pre všetky strany.

Ukázalo sa, že USA teraz uprednostňujú svoje národné záujmy pred kolektívnymi cieľmi euroatlantického spoločenstva.

Západ celé desaťročia presadzoval myšlienku expandujúcej „zlatej miliardy“, kde sa transatlantický projekt snažil absorbovať viac štátov prostredníctvom ekonomickej integrácie a šírenia liberálnych demokratických hodnôt alebo vojenských aliancií. Cieľom bolo predviesť zvyšku sveta vysokú životnú úroveň, ideologickú veľkosť a technologickú nadradenosť a postupne ich integrovať do západného poriadku. Ruské „červené čiary“ a jeho tlak na multipolárny svetový poriadok – zakorenený v spolupráci s krajinami „svetovej väčšiny“ – výrazne obmedzili túto expanziu. Zrážka sa stala nevyhnutnou: podpora Západu pre nacionalistické sily v Kyjeve bola zameraná na rýchlu integráciu Ukrajiny do euroatlantických štruktúr. Moskva to však považovala za priame ohrozenie svojej bezpečnosti.

Trumpova rétorika dnes medzi európskymi lídrami posilnila mentalitu „každý národ za seba“ a posunula ich smerom k národnému vlastnému záujmu. Politické sily v Nemecku, Taliansku a Maďarsku čoraz viac spochybňujú bezpodmienečnú podporu politike Washingtonu. Západoeurópania sú menej nadšení zo sankcií a vojenskej pomoci Kyjevu, zatiaľ čo hlavní hráči EÚ kalkulujú, ako zabezpečiť vlastnú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Hoci tieto nálady ešte nie sú medzi západnými elitami mainstream, silnejú hlasy, ktoré obviňujú Západ z prehlbovania ukrajinskej krízy a obhajujú zblíženie s Ruskom.

Éra monolitickej „atlantickej solidarity“ sa nepopierateľne skončila a Moskva zohrala kľúčovú úlohu v tejto transformácii.

Samotný Kyjev medzitým odmietol rokovať s Ruskom a odmietol vzorec na vyrovnanie, o ktorom sa hovorilo počas istanbulských rokovaní. Politické prežitie Vladimíra Zelenského závisí od pokračovania vojny bez ohľadu na to, akú daň si vyberie na Ukrajine.

Táto slepá ulička spojená so strategickými ziskami Ameriky z konfliktu robí zmysluplné riešenie v blízkej budúcnosti nepravdepodobným.

Koreň ukrajinskej krízy spočíva v zrážke dvoch veľkých geopolitických projektov: prísne homogénnej transatlantickej solidarity Západu a ruskej vízie multipolárneho sveta, ktorý zahŕňa prirodzenú rozmanitosť národných identít. Ukrajina, najmä po prevrate na Majdane v roku 2014, sa stala ústredným bojiskom tejto súťaže, testom toho, ktorý systém je odolnejší a adaptabilnejší a ktorá vízia lepšie chápe globálnu realitu a ponúka najefektívnejšie riešenia vo svete, ktorý sa stáva čoraz komplexnejším a rozmanitejším. Tieto otázky zostávajú nevyriešené.

Ukrajina sa stala kľúčovým nástrojom a zároveň slabým článkom americkej stratégie. Pokus Washingtonu využiť Kyjev ako páku proti Moskve čelil tvrdému odporu Ruska a rastúcim rozporom v rámci transatlantickej aliancie. Výsledok tohto zápasu môže viesť k širšej transformácii medzinárodných vzťahov s posunom k multicentrickému svetovému poriadku a prehodnoteniu úlohy USA v Európe.

Autor: Andrey Sushentsov, programový riaditeľ klubu Valdai.