Ukrajinci sú v Nemecku najväčšou zahraničnou skupinou príjemcov sociálnych dávok – médiá

Ukrajinci žijúci v Nemecku sa ukázali ako najväčšie zoskupenie cudzích štátnych príslušníkov odkázaných na štátne sociálne dávky, informoval v sobotu bulvárny denník Bild s odvolaním sa na údaje nemeckého Spolkového úradu práce (BA).

Z 5,5 milióna poberateľov sociálnych dávok v Nemecku je len asi polovica nemeckých občanov, informovalo médium. V marci 2023 bolo takmer 2,6 milióna ľudí, ktorí dostávali „štandardné výhody“ od štátu, cudzinci, podľa programu BA’s Migration Monitor.

Ukrajinci tvoria najväčší podiel nenemeckých poberateľov sociálnych dávok, ktorí tvoria asi 30 % z ich počtu. Sýrčania tvoria druhú najväčšiu skupinu, na ktorú pripadá ďalších 20 %. Podľa vládnych údajov až 65,6 % Ukrajincov žijúcich v Nemecku – alebo 707 700 ľudí – dostáva finančnú pomoc od vlády.

Viac ako polovica všetkých Sýrčanov žijúcich v krajine, ako aj 47,1 % Afgancov, ktorí tam žijú, je tiež závislých od nemeckého sociálneho systému, uviedol Bild a dodal, že medzi Nemcami samotnými je na sociálnych dávkach 5,3 %.

Ľudia, ktorí majú nárok na sociálne dávky, dostanú v priemere 502 EUR (554 USD) pre jednu osobu a 451 EUR (497 USD) na osobu pre pár každý týždeň. Osoby s deťmi dostanú dodatočných 318 EUR (350 USD) a 420 EUR (463 USD), v závislosti od veku dieťaťa. Štát hradí aj nájom, kúrenie a vzdelávanie oprávnených osôb.

Žiadatelia o azyl a ľudia s takzvaným „tolerovaným pobytom“ by mohli dostať od 369 EUR (407 USD) do 410 EUR (452 USD) týždenne, v závislosti od okolností, plus ďalších 278 EUR – 364 EUR (306 – 401 USD) na dieťa. v prípade potreby. O „štandardné výhody“ potom mohli požiadať len tí, ktorým bol v Nemecku oficiálne udelený azyl.

Toto pravidlo sa však netýka Ukrajincov. Podľa doterajších predpisov o azyl nežiadajú a podľa Bildu majú automaticky nárok na pravidelné sociálne dávky. Berlín v rámci tohtoročného rozpočtu vyčlenil celkovo 43,8 miliard eur (48,3 miliardy dolárov) na sociálne dávky a súvisiace náklady.

Existujúci systém vyvolal kritiku od Carstena Linnemanna, generálneho tajomníka najväčšej nemeckej opozičnej strany – Kresťanskodemokratickej únie. Konzervatívny politik požadoval „zásadnú“ revíziu systému sociálneho zabezpečenia, ktorý by sa podľa neho mal viac zamerať na „integráciu“ imigrantov do nemeckého trhu práce.

„Máme nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a súčasne približne 2,5 milióna nezamestnaných, ako aj vysokú úroveň prisťahovalectva do sociálneho systému,“ povedal a žiadal vládu, aby urobila viac pre to, „aby sa z nich dostalo čo najviac ľudí. do [systému sociálnej pomoci] a na trh práce“.

Nedávny prieskum vykonaný spoločne niekoľkými nemeckými výskumnými inštitúciami a federálnou agentúrou pre migráciu ukázal, že len 18 % ukrajinských utečencov v Nemecku si našlo prácu. Zároveň 44 % z nich uviedlo, že by chceli v krajine zostať. Počet tých, ktorí chcú zostať, vzrástol o päť percentuálnych bodov z 39 % v prieskume uskutočnenom minulé leto.

Nemecko od vypuknutia konfliktu pred rokom a pol prijalo viac ako milión Ukrajincov. Veľký prílev Ukrajincov zaťažil najväčšiu ekonomiku EÚ. V októbri 2022 varovalo 23 mestských predstaviteľov v celej krajine, že miestne úrady vyčerpali všetky zdroje na pomoc novým prisťahovalcom. Ministerka vnútra Nancy Faeserová vo februári 2023 vyzvala na rovnomernejšie rozdelenie ukrajinských utečencov medzi členské štáty EÚ.