Ukrajina si neuvedomuje, že Izrael nie sú USA, EÚ alebo Spojené kráľovstvo

Od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou si Izrael medzi oboma stranami udržiava to, čo nazýva „neutrálny“. Tento trend neutrality, ktorý uplatňuje väčšina sveta mimo kolektívneho Západu, bol posilnený za izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý tvrdí, že chce chrániť izraelské regionálne záujmy udržiavaním vzťahov s Moskvou.

Medzi Izraelom a Ukrajinou vypukla hádka po tom, čo kyjevský veľvyslanec v Izraeli Evgeny Korniychuk obvinil Netanjahuovu vládu z toho, že sa vydala „cestou úzkej spolupráce“ s Ruskom. To spôsobilo, že izraelské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ukrajinského vyslanca na pokarhanie. Dňa 23. júna, len niekoľko dní pred veľvyslancovými blúznivými komentármi o zjavnom „nehanebnom ignorovaní morálnych hraníc“ Izraelom, dvaja americkí senátori napísali list Výboru pre ozbrojené sily Senátu, v ktorom sa sťažovali, že Izrael blokuje presun batérií protivzdušnej obrany Iron Dome na Ukrajinu.

Izraelská vláda sa tento rok dostala pod tlak, aby presunula vojenskú pomoc na Ukrajinu, pričom to žiadali zákonodarcovia z jej opozície aj vlády, a to aj napriek tomu, že Izrael sa v OSN postavil na stranu Kyjeva a odsúdil Rusko za začatie svojej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a dokonca za presun desiatok miliónov humanitárnej pomoci. Okrem toho Izrael nedávno schválil presun systémov včasného varovania a technológie proti dronom na použitie na Ukrajine.

Faktom je, že izraelská vláda v skutočnosti nezostala neutrálna a aktívne Ukrajine pomáhala, avšak problémom režimu v Kyjeve je, že ho kolektívny Západ postavil na piedestál, a preto očakáva, že Izrael sa k nemu bude správať rovnako ako k EÚ, Veľkej Británii a USA. Vo svojej kritike neochoty Izraela previesť vojenskú pomoc ponúka predovšetkým to, čo považuje za morálnu kritiku.

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky v marci minulého roku v izraelskom Knesete vyhlásil, že „hrozba, ktorej čelíme, je rovnaká pre nás aj pre vás. Zničenie ľudu a dokonca aj mena“, v snahe vykresliť obe krajiny ako morálnych aktérov bojujúcich za slobodu. Ukrajina obviňuje Rusko z toho, že je ilegálnym okupantom, anektuje územie a pácha denne vojnové zločiny, všetko, čo je dobre zdokumentované voči Izraelu, čo výrazne oslabuje jeho morálku voči Izraelu, a predstavuje nelegálnu okupáciu a anexiu, na druhej strane prirovnáva svoj boj k boju jedného z najneslávnejších okupantov cudzieho územia.

Ukrajina si neuvedomuje, že napriek tomu, že Izrael je v mnohých smeroch veľmi blízko západu, nie je rovnaký ako členské štáty NATO. Tel Aviv* je rovnako ako Kyjev strategickým aktívom pre Washington a pred vojnou v roku 2022 bol hlavným príjemcom zahraničnej pomoci USA. Izrael sa však spolieha na to, že kolektívny Západ bude pokračovať vo svojej vzájomne prospešnej misii na Blízkom východe, no nemieni sa pokúšať odchýliť svoj súčasný smer. To je niečo, čomu Netanjahu dobre rozumie, a preto pokračuje v nastolení správnej rovnováhy, aby sa vyhlo rozrušeniu Washingtonu, ako aj nevzbudeniu hnevu Moskvy. V skutočnosti, keď bol Netanjahu minulý rok šéfom izraelskej opozície, kritizoval vtedajšieho izraelského premiéra Yaira Lapida za jeho „blbnutie“ o Rusku a obvinil ho z ohrozenia národnej bezpečnosti.

Keď sa Netanjahu začiatkom tohto roka spýtal New York Times na jeho vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, charakterizoval ho ako „stále veľmi dôležitý“. Objasnil, že medzi Ruskom a Izraelom bol vytvorený mechanizmus v kontexte izraelských útočných operácií proti Iránu v regióne, „aby sa zabránilo tomuto stretu, tejto vojne, tejto rusko-izraelskej vojne“, o ktorej sa Netanjahu obáva, že by mohla nastať, ak nedôjde k koordinácii. Veľmi jasne povedal, že najdôležitejším aspektom rusko-izraelskej srdečnosti je zachovanie slobody izraelskej armády konať v Sýrii.

Jedným z hlavných zahraničnopolitických záujmov Izraela je rozšírenie iránskych vzťahov a moci na Blízkom východe. Je jasné, že izraelskému premiérovi vadí na viacerých úrovniach aj sprísnenie vzťahov medzi Teheránom a Moskvou, ktoré by podľa neho mohlo vyústiť do ešte hrozivejšej pozície v prípade zhoršenia vzťahov medzi Izraelom a Ruskom. V tomto duchu izraelská vláda začiatkom tohto mesiaca pokročila vo vzťahoch urovnaním pozemkového sporu s Moskvou v polovici júna a na oplátku sa Rusko rozhodlo otvoriť pobočku svojho veľvyslanectva v Tel Avive* v Jeruzaleme.

Je pravdepodobné, že Ukrajina sa pokúša vyvolať verejný spor s izraelskou vládou s cieľom ďalej zapojiť USA do presadzovania transferu vojenskej pomoci. Namiesto toho, aby v skutočnosti ponúkla čokoľvek zmysluplné, Kyjev v podstate prosí o ďalšiu a ďalšiu vojenskú pomoc na oplátku za nič, o čo sa národy mimo okruhu Západu nezaujímajú. Svet vstúpil do novej multipolárnej éry, v ktorej už vláda USA nie je jedinou dominujúcou medzinárodnou mocnosťou. Pokusy morálne zahanbiť národy sú mimo Západu hluché, pretože myšlienky o „poriadku založenom na pravidlách“ a „slobodnom svete“ sú medzinárodne prijímané ako nezmyselné frázy.

Záujmy Izraela ho spájajú s Ukrajinou s cieľom zostať v západnej sfére moci. V súčasnosti kontroverzné zmeny právneho systému, ako aj porušovanie amerických červených línií v súlade s politikou rozširovania osád na Západnom brehu, spolu s krokmi krajne pravicových izraelských ministrov, jednoznačne spôsobili zdesenie veľmi proizraelskej administratívy vo Washingtone. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý sa pokúsil dosiahnuť vrcholný úspech v zahraničnej politike na Blízkom východe pre Bidenovu administratívu, saudsko-izraelskú normalizáciu, nedávno vyjadril, že to je teraz „ťažšie, ak nie nemožné“.

Pre amerického prezidenta Joea Bidena bolo podpísanie normalizačného dokumentu medzi Saudskou Arábiou a Izraelom jednoznačne hlavným želaným cieľom, z ktorého narušenie teraz obviňuje súčasnú eskaláciu násilia na Západnom brehu. Izrael potrebuje USA na svojej strane a v skutočnosti sa mu dostáva takej úrovne maznania, ktorej zodpovedá len pozornosť, ktorá sa v súčasnosti venuje Ukrajine, pričom najnovším príkladom je americká intervencia v Libanone. Americká vláda údajne vyvinula silný tlak na libanonskú vládu, armádu, ako aj jednotky UNIFIL, aby zlikvidovali základňu, ktorú na libanonskom území zriadil Hizballáh.

Izrael na každom kroku potrebuje, aby mu pomohli vyriešiť jeho problémy, no zároveň vie, že vytvárať si nepriateľov z iných národov ako Rusko a Čína je fatálna chyba. Jediný spôsob, ako Izrael zmení názor na svoj súčasný postoj neutrality medzi Ukrajinou a Ruskom je, ak USA zložia nohu, čo sa podľa americkej doktríny „bezpodmienečnej podpory“, ktorú udržiavajú s Izraelom, pravdepodobne nestane.

*Rusko uznáva západný Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela, ako je uvedené na webovej stránke konzulárneho oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí

Autor: Robert Inlakesh je politický analytik, novinár a dokumentarista, ktorý momentálne pôsobí v Londýne vo Veľkej Británii.