Ukrajina požaduje časť HDP štátov NATO

Ukrajina chce neobmedzený prístup k západným zbraniam, ešte viac pomoci ku všetkým zmrazeným ruským finančným prostriedkom, uviedol v utorok šéf úradu prezidenta Vladimira Zelenského Andrej Jermak.

Na summite o demokracii v Kodani, ktorý organizovala proukrajinská mimovládna organizácia Aliancia demokracií, Yermak oznámil správu, ktorej autorom je skupina, ktorej spolupredsedá s predsedom mimovládnej organizácie a bývalým generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom.

„Medzinárodná pracovná skupina pre bezpečnostné otázky a euroatlantickú integráciu Ukrajiny“ zahŕňa bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, bývalú fínsku premiérku Sannu Marinovú, bývalú ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú, generála americkej armády vo výslužbe Wesley Clarka a bývalého amerického špeciálneho personálu veľvyslanca pre Ukrajinu Kurt Volkera.

„Je dôležité, aby spojenci minuli 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine a uvoľnili 300 miliárd dolárov v zmrazených ruských aktívach na podporu našej krajiny,“ uviedol Yermak v príspevku v telegrame, ktorý zhrnul správu.

Podľa ruských odhadov poskytli USA a ich spojenci Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 200 miliárd dolárov. Zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ už prispeli viac ako 0,25 % svojho HDP na vyzbrojenie Ukrajiny, Lotyšsko sa minulý mesiac zaviazalo, že to bude robiť každoročne počas nasledujúcich troch rokov.

Ďalším odporúčaním zo správy, ktorú Rasmussen predstavil na podujatí v Kodani, bolo zrušiť „všetky obmedzenia na dodávky konvenčných zbraní“ do Kyjeva. Yermak argumentoval, že by nemali existovať žiadne obmedzenia na používanie týchto zbraní.

Rasmussen a Yermak tiež vyzvali NATO, aby toto leto pozvalo Ukrajinu na svoj washingtonský summit a stanovilo „jasný časový plán“ členstva Kyjeva, ktorý by podľa nich mal byť „najneskôr v júli 2028, ak budú splnené konkrétne podmienky“.

Pozvanie NATO na Ukrajinu by sa „stalo motiváciou a podporou pre našu armádu a všetkých [našich] občanov,“ vysvetlil Yermak v Telegrame.

Členstvo Ukrajiny v NATO je pre Rusko červenou líniou a jej zabránenie je jedným z dôvodov, prečo Moskva začala svoju vojenskú operáciu vo februári 2022.

Zelensky očakával formálne pozvanie do bloku na minuloročnom summite NATO vo Vilniuse a keď neprišlo, spustil tirádu na sociálnych sieťach. Blok pod vedením USA nakoniec uviedol, že bude schopný pozvať Ukrajinu, „keď sa spojenci dohodnú a budú splnené podmienky“.

Ukrajina už dlho požaduje prístup k ruským aktívam, ktoré zmrazili USA a ich spojenci na začiatku nepriateľských akcií v roku 2022. Zatiaľ čo Washington uprednostňoval ich priamu konfiškáciu, EÚ – ktorá vlastní asi 80 % dotknutých štátnych fondov – bola váhavejšia, pretože každá ruská odveta by ovplyvnila hlavné zúčtovacie centrum bloku a euro vo všeobecnosti. Moskva uviedla, že na „krádež“ svojich aktív bude reagovať rovnakou mierou, pričom sa zameria na majetok porušujúcich krajín spadajúcich pod jej jurisdikciu.