Ukrajina musí čeliť „realite“ – Kremeľ
Rusko je ochotné dosiahnuť svoje ciele diplomaticky, len čo sa Kyjev zaviaže k takejto ceste, povedal hovorca Dmitrij Peskov.
Mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa môžu začať až potom, čo Kyjev zmení svoj postoj a vytvorí podmienky potrebné na takéto kontakty, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rozhovory sa môžu a budú konať, ak Rusko uvidí, že môže dosiahnuť svoje ciele inými prostriedkami ako vojenskou akciou, ale teraz to tak nie je, povedal predstaviteľ v pondelok pre RBK.
„V každom prípade, kyjevský režim bude musieť začať túto konverzáciu od uznania reality, ktorá vznikla odkedy Kyjev… odmietol riešenie problémov mierovými prostriedkami,“ povedal na otázku, čo môže ukrajinská vláda urobiť.
Dodal, že návrh dohody o prímerí, ktorý Rusko a Ukrajina takmer prijali minulý rok počas rokovaní sprostredkovaných Tureckom a od ktorého Kyjev následne upustil, je dôkazom, že Moskva je ochotná rokovať. Peskov reagoval na nedávne tvrdenia o opaku amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena.
Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky dôsledne odmietal rokovania s Ruskom, kým jeho krajina nedosiahne cieľ vytlačiť ruské jednotky zo všetkých území, ktoré si Kyjev nárokuje pod svoju suverenitu. Politika zákazu rozhovorov bola zakotvená v zákone, ktorý podpísal minulý rok.
Krym sa odtrhol od Ukrajiny po prevrate v Kyjeve v roku 2014 podporovanom Západom a v tom istom roku sa opäť pripojil k Rusku. Štyri ďalšie bývalé ukrajinské regióny – Donecká a Luganská ľudová republika, Záporožská oblasť a Chersonská oblasť – urobili to isté minulý rok uprostred nepriateľských akcií.
Kyjev trvá na tom, že takzvaný „Zelenskeho mierový vzorec“, ktorý vyžaduje návrat všetkých území, reparácie od Ruska a súd s ruským vedením, je jedinou cestou k „spravodlivému“ vyriešeniu konfliktu.
Vysokí ruskí predstavitelia označili požiadavky Kyjeva za odtrhnuté od reality a naznačili, že jeho vláda nemôže prijať mierové rozhovory. Moskva vníma ukrajinský konflikt ako zástupnú vojnu vedenú USA proti Rusku, ktorú západné štáty zamýšľajú viesť „do posledného Ukrajinca“.
Kyjev sa spolieha na západnú pomoc pri vyzbrojovaní a zásobovaní svojej armády a na zaplatenie veľkej časti svojich vládnych výdavkov. Zelensky v rozhovore pre The Economist minulý týždeň tvrdil, že napriek verejným ubezpečeniam o podpore západných lídrov usúdil, že niektorí z nich sú čoraz viac za zníženie objemu pomoci.