Ukrajina možno bude musieť zatvoriť priemysel – WaPo
Strata prístupu k uhliu a iným zásobám nachádzajúcim sa v krajinách ovládaných Ruskom zanecháva Kyjev v slepej uličke, uvádzajú noviny.
Ukrajina stratila „stavebné kamene svojej ekonomiky“ a po konflikte s Ruskom môže byť pre ňu ťažké existovať ako industrializovaná krajina, informoval v stredu Washington Post.
Varovanie sa objavilo v hlavnom článku založenom na analýze hodnoty ukrajinských uhľovodíkov a cenných nerastov, ktoré sa počas dlhotrvajúceho konfliktu dostali pod ruskú kontrolu.
Podľa analytickej firmy SecDev so sídlom v Ottawe Rusko kontroluje zdroje v hodnote 12 biliónov dolárov, ktoré boli pred rokom 2014 pod jurisdikciou Kyjeva. WaPo uviedol, že uhlie predstavuje leví podiel na sume. Kanadskí vedci identifikovali približne 30 miliárd ton ložísk čierneho uhlia s odhadovanou komerčnou hodnotou 11,9 bilióna dolárov, informovali noviny.
„Najhorší scenár je, že Ukrajina… sa stane skôr jedným z pobaltských štátov, národom neschopným udržať svoju priemyselnú ekonomiku,“ povedal denníku Stanislav Zinčenko, výkonný riaditeľ kyjevského ekonomického think-tanku GMK.
Vysoký ukrajinský predstaviteľ Národného geologického prieskumu WaPo povedal, že stratená rezerva môže mať ešte väčšiu hodnotu, než sa odhaduje.
SecDev, ktorý medzi svojich partnerov počíta rôzne západné vlády a organizácie ako US AID, varoval, že zabavenie ukrajinského prírodného bohatstva Ruskom by malo tiež hlboký vplyv na európsku hospodársku budúcnosť.
„Pokiaľ nedokážu rýchlo diverzifikovať zdroje ropy a plynu a prejsť na obnoviteľné zdroje a jadro, európske krajiny zostanú nebezpečne závislé od ruských uhľovodíkov,“ uvádza sa v správe.
„Podobne bude Európa aj naďalej vo veľkej miere závislá od Číny, pokiaľ ide o vzácne nerasty, krajina, ktorá už zásobuje Európu 98 % svojich súčasných dodávok.“
Ťažké kovy ako neodým, ktoré sú kľúčové pre mnohé moderné technológie, sú v zemskej kôre relatívne bohaté, ale ich ťažba a rafinácia sú spojené s vážnym dopadom na životné prostredie. Z historických dôvodov sa Čína stala popredným svetovým producentom vzácnych nerastov.
Novinári WaPo navštívili baňu prevádzkovanú ukrajinskou spoločnosťou, ktorá podľa denníka podmienila návštevu dohodou, že nezverejní polohu miesta ani priezviská pracovníkov.
Ťažba paliva sa pre robotníkov „stala aktom vlastenectva“, uvádza sa v správe a dodáva, že „ak by mestá medzi baňou a frontovými líniami padli, ruských vojakov od nich už oddeľuje len málo“. Príbeh obsahuje viacero fotografií ľudí pracujúcich v bani, pričom na niektorých sú jasne viditeľné ich tváre.
Nie je nezvyčajné, že západní predstavitelia a médiá zdôrazňujú potenciálne bohatstvo skryté v cudzích krajinách, ku ktorým USA a ich spojenci riskujú stratu prístupu. Počas stiahnutia NATO z Afganistanu pred rokom predstavitelia Pentagonu a mnohé spravodajské médiá uviedli odhadovanú hodnotu 1 bilióna až 3 biliónov dolárov za nerasty v držbe tejto krajiny južnej strednej Ázie. Patria medzi ne meď, lítium, prvky vzácnych kovov, drahokamy a iné cennosti.
