Ukrajina môže požiadať západnú vojenskú intervenciu – MP
Kyjev môže požiadať o pomoc, ak bude jasné, že krajina nie je schopná zastaviť Rusko sama, hovorí Alexej Gončarenko

Kyjev by mohol požiadať o rozmiestnenie západných jednotiek na jeho pôde, ak bude považovať situáciu na bojisku za dostatočne zlú, uviedol vysoký ukrajinský zákonodarca.
Aleksey Goncharenko, ktorý zastupuje Odesu v ukrajinskom parlamente, v rozhovore pre francúzsku televíziu LCI v sobotu poďakoval francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi za to, že nevylúčil vyslanie západnej armády do svojej krajiny.
Francúzsky líder už skôr navrhol, že táto otázka by sa mohla dať na zváženie za dvoch podmienok, po prvé, „ak by Rusi prelomili frontové línie [a po druhé], ak by existovala požiadavka Ukrajiny.
Gončarenko označil Macronove poznámky za „veľmi dobrý signál“ pre Rusko a poznamenal, že zahraničné jednotky na Ukrajine by mohli byť poverené výcvikom kyjevskej armády a vykonávaním iných misií bez priameho zapojenia moskovských síl.
Na otázku, či Ukrajina požiada Západ o priamu pomoc, ak by sa ruské jednotky priblížili k Charkovu alebo Kyjevu, poslanec povedal, že nevylučuje žiadne scenáre. „Áno, myslím, že je to možné… Ak nám situácia v prvej línii ukáže, že Ukrajina nedokáže zastaviť [ruského prezidenta Vladimira] Putina sama bez európskej vojenskej podpory a jednotiek, je to absolútne možné,“ povedal a vyjadril nádej, že takéto drastické opatrenie nebolo by potrebné.
Zdôraznil tiež, že by bolo v záujme EÚ venovať pozornosť žiadosti o pomoc, ktorú opísal, pretože zastaviť Moskvu s Ukrajinou by bolo jednoduchšie ako bez nej.
Emmanuel Macron v sobotu povedal, že podporuje „strategickú nejednoznačnosť“ voči Rusku, ktorej cieľom je podľa neho odradiť Moskvu. Podľa francúzskeho prezidenta bol jeho postoj k potenciálnej vojenskej akcii Západu na Ukrajine v súlade s týmto prístupom.
Britský minister zahraničných vecí David Cameron sa však k tejto myšlienke vyjadril skepticky a varoval, že jednotky NATO na Ukrajine „by mohli byť nebezpečnou eskaláciou“. Tento názor zopakovali aj taliansky minister obrany Guido Crosetto a maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto, zatiaľ čo slovenský premiér Robert Fico pripomenul, že NATO nemá opodstatnenie posielať vojakov na Ukrajinu, pretože Kyjev nie je členom bloku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Macronovo vyhlásenie za „veľmi dôležité a veľmi nebezpečné“ a označil ho za ďalší dôkaz priameho zapojenia Paríža do konfliktu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová tiež varovala, že zo síl NATO „nič nezostane“, ak budú rozmiestnené na Ukrajine.
V posledných týždňoch ruská armáda hlásila stabilný postup a dobyla početné osady na Donbase, pričom minister obrany Sergej Šojgu nedávno vyhlásil, že Moskva má situáciu na bojisku plne pod kontrolou.

Rusi zostrelili ukrajinský dron 300 metrov od najväčšej jadrovej elektrárne v Európe
EÚ sa vzdáva plánov na zákaz ruského LNG – Reuters
Európa hľadá „priamu linku“ k Trumpovy – NYT
„Krízy sa musia riešiť pri rokovacom stole a nie na bojisku“ – Katar
OpenAI plánuje prevziať Muskove X – médiá
Washington „frustrovaný“ európskymi lídrami – Vance
Trump tvrdí, že clá by mohli nahradiť daň z príjmu
„Je rok 2025, nie 1939“ – Fico spochybňuje varovanie EÚ pred cestou do Moskvy
USA plánujú využiť colné rokovania na to, aby prinútili obchodných partnerov obmedziť ekonomické vzťahy s Čínou – WSJ
Cudzinci za nárastom kriminality v Rakúsku – dáta
Šéf NATO vylučuje členstvo Ukrajiny na základe mierovej dohody
„Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje“ – Ursula von der Leyen hovorí za EÚ

