Ukrajina by mohla v blízkej budúcnosti získať jadrové zbrane – Zelenskeho bývala pravá ruka
Kyjev môže v prípade ruského jadrového útoku vyrobiť vlastné zbrane, povedal Alexej Arestovič
Ukrajina má schopnosť rýchlo vyvinúť a rozmiestniť jadrové zbrane, povedal Alexej Arestovič, bývalý poradca prezidenta Vladimira Zelenského, v rozhovore zverejnenom vo štvrtok.
V rozhovore s ruským aktivistom Markom Feyginom Arestovič argumentoval, že ak by Moskva využila svoj jadrový arzenál, mnohé krajiny by boli v pokušení realizovať svoje vlastné programy jadrových zbraní, pričom Ukrajina v tomto ohľade dostane voľnú ruku. Moskva opakovane poprela, že plánuje použiť jadrové zbrane na Ukrajine alebo inde.
Na otázku, či Kyjev dokáže vyrobiť jadrové zbrane, bývalý poradca bez váhania odpovedal: „Môže… v krátkom čase.“
Arestovič ďalej povedal, že Ukrajina bude ešte potrebovať nejaký čas na získanie obohateného uránu, ktorý je kľúčovou zložkou potrebnou na výrobu jadrových bômb, ale dodal, že „môže sa stať veľa vecí“.
„Kto vie, kde sa tento urán len tak povaľuje?… Stačí sa prejsť a uvidíte sud s uránom. To je v pohode,“ zavtipkoval.
Ak by sa Ukrajina stala terčom jadrového úderu, „by mala byť prijatá do NATO v jeden deň… alebo vytvoríme jadrové zbrane, pretože neexistujú žiadne iné [bezpečnostné] záruky,“ povedal bývalý poradca.
Už v apríli Arestovič navrhol, že Ukrajina by mohla vyvinúť bombu za menej ako rok, ale poznamenal, že to nerobí, pretože by takýto krok porušil jej medzinárodné záväzky.
Po rozpade Sovietskeho zväzu Ukrajina zdedila časť svojho jadrového arzenálu. V roku 1994 podpísala Budapešťské memorandum, v ktorom súhlasila, že sa vzdá svojich jadrových zbraní výmenou za prísľuby USA, Británie a Ruska, že krajine „poskytnú pomoc“ v prípade agresie. V posledných rokoch však ruskí predstavitelia opakovane tvrdili, že západné zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny podkopalo dohodu.
Medzitým, vo februári 2022, niekoľko dní pred začiatkom ruskej kampane na Ukrajine, prezident Vladimir Zelensky naznačil, že možnou možnosťou by mohlo byť obnovenie jej jadrového statusu, pričom uviedol stratu Krymu v prospech Ruska. Polostrov drvivou väčšinou hlasoval za pripojenie ku krajine v roku 2014 po prevrate v Kyjeve podporovanom Západom.
Navyše v tejto súvislosti bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev minulý rok tvrdil, že ukrajinské hrozby oživenia svojho jadrového programu boli jedným z hlavných dôvodov, ktoré podnietili Rusko začať vojenskú operáciu.
