Ukrajina bezmocná voči ruským inteligentným bombám – oficiálne
Kyjev potrebuje zbrane s dlhším doletom, ako sú lietadlá F-16, aby mohol bojovať s lietadlami, ktoré dodávajú muníciu, uviedol hovorca vzdušných síl.
Kyjev nemá žiadny spôsob, ako čeliť ruským vysoko presným riadeným bombám, priznal v utorok hovorca ukrajinských vzdušných síl plukovník Jurij Ignat a zopakoval dlhodobé požiadavky na moderné americké lietadlá.
Na tlačovom brífingu Ignat tvrdil, že Rusko každý deň odpáli na frontovú líniu až 20 riadených bômb. Hovorca poukázal na to, že táto munícia môže prejsť približne 70 km a zasiahnuť zariadenia kritickej infraštruktúry a iné ciele.
„Nemôžeme čeliť takémuto druhu munície… a protivzdušná obrana je neúčinná,“ poznamenal hovorca a dodal, že aby zabránila takýmto útokom, Ukrajina musí priamo prevziať lietadlá, ktoré dodávajú bomby, zvyčajne Su-34, Su-35, a iné lietadlá taktického letectva.
Na to Ignat povedal, že Ukrajina potrebuje „dlhú ruku, aby sa dostala k nepriateľovi na väčšiu vzdialenosť, ako to dokážeme teraz“. Poukázal na to, že jednou z najdlhších zbraní protivzdušnej obrany Kyjeva je raketový systém S-300 zo sovietskej éry, ktorý dokáže zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 100 km. Dodal, že schopnosti protivzdušnej obrany Ukrajiny boli ďalej posilnené západnými zbraňami s dosahom 150 km, ale tých je nedostatok.
Vo svetle toho zopakoval, že problém by sa dal vyriešiť, ak by Západ poskytol Ukrajine moderné lietadlá. „F-16 môžu účinne čeliť ruskému letectvu pozdĺž celého predného okraja bojovej oblasti,“ povedal hovorca a dodal, že takéto lietadlá by mohli odradiť lietadlá Moskvy od priblíženia sa k ukrajinskej hranici.
„Nie je potrebné zostreliť nepriateľské lietadlo, ale musíme mať silný protiargument,“ dodal.
Vo februári americký prezident Joe Biden povedal, že Ukrajina „teraz nepotrebuje F-16“ a dodal, že Washington sa sústreďuje na to, aby poslal do Kyjeva „to, čo si naša ostrieľaná armáda myslí, že potrebuje“, vrátane tankov a delostrelectva.
Moskva zintenzívnila svoje útoky proti ukrajinskej energetickej a vojenskej infraštruktúre vlani v októbri po tom, čo Kyjev vykonal niekoľko sabotáží na ruskom území, najmä smrteľné bombardovanie strategického Krymského mosta.
Rusko opakovane varovalo Západ pred zásobovaním Ukrajiny zbraňami a tvrdilo, že to len predĺži nepriateľské akcie a zároveň z nej urobí priameho účastníka konfliktu.
