Turecko spustilo obchodnú vojnu proti Izraelu
Židovský štát pohrozil odvetou za obmedzenia Ankary v súvislosti s vojnou v Gaze
Turecká vláda v reakcii na vojnu v Gaze uvalila na Izrael vývozné obmedzenia týkajúce sa 54 kategórií produktov, oznámilo v utorok ministerstvo obchodu.
Ankara je jednou z najzúrivejších kritikov Izraela od vypuknutia konfliktu s Hamasom v októbri. V Istanbule sa v posledných dňoch konali protesty požadujúce zákaz obchodovania. Rozhodnutie Ankary nasleduje aj po odmietnutí izraelskej vlády povoliť pokles tureckej pomoci do Gazy.
Podľa tureckého ministerstva obchodu položky na zozname vývozného embarga, ktorý nadobudne okamžitú platnosť, zahŕňajú hliník, meď, oceľ, stavebné materiály, stroje a rôzne chemické produkty. Turecko už prestalo posielať Izraelu akýkoľvek tovar, ktorý by sa dal použiť na vojenské účely, poznamenalo ministerstvo.
Obmedzenia zostanú v platnosti, kým Izrael nevyhlási prímerie v Gaze a neumožní „neobmedzený prísun dostatočnej humanitárnej pomoci“ do tejto oblasti, dodáva dokument. OSN a skupiny pre ľudské práva obvinili Izrael z marenia dodávok pomoci do Gazy.
V reakcii na obmedzenia izraelské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Turecko z „jednostranného“ porušovania bilaterálnych obchodných dohôd. Minister zahraničných vecí Israel Katz sa v utorok obrátil na X (predtým Twitter), aby pohrozil Ankare „paralelnými opatreniami“, ktoré „poškodia“ tureckú ekonomiku. Izrael podľa neho pripraví zoznam produktov, ktoré má v úmysle prestať kupovať od Turecka. Katz tiež vyzval USA, aby zastavili investície v krajine a uvalili sankcie na Ankaru.
Obchodný spor nasleduje po diplomatickom spore medzi lídrami oboch krajín. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi a obvinil Izrael zo spáchania „genocídy“ na Palestínčanoch. Izrael medzitým vyhlasuje, že turecký prezident patrí medzi najhorších antisemitov v histórii, kvôli jeho postoju ku konfliktu a podpore Hamasu.
Izrael vyhlásil vojnu Hamasu v októbri v reakcii na smrtiacu raziu uskutočnenú militantnou skupinou, pri ktorej bolo zabitých najmenej 1200 ľudí a viac ako 200 zajatých ako rukojemníkov. Odvetné bombardovanie Gazy a pozemná operácia si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali smrť najmenej 33 000 ľudí.