Turecko, musí prijať návrhy EÚ – média

Turecko zmení svoju imigračnú politiku, aby sťažila žiadateľom o azyl získanie občianstva, keďže Ankara sa snaží splniť požiadavky Európskej únie a zvýšiť svoju snahu o vstup do bloku, informovali v sobotu noviny Hurriyet.

Hurriyet s odvolaním sa na anonymné diplomatické zdroje napísal, že tureckí imigrační úradníci majú v úmysle zaviesť prísnejšie opatrenia na kontrolu žiadostí o azyl, najmä pokiaľ ide o sýrskych štátnych príslušníkov. Dodáva, že Brusel je znepokojený možnosťou, že migranti získajú turecké víza EÚ, čo môže viesť k prílevu bývalých žiadateľov o azyl do iných krajín bloku cez Ankaru.

„Sú ľudia, ktorí získajú občianstvo z Turecka a idú do Európy,“ povedal pre Hurriyet diplomat, ktorý to označil za jeden z potenciálnych problémov, ktoré bránia vstupu Turecka do EÚ. „Európska únia má tiež veľa práce. Nie je to niečo, čo by sa nedalo urobiť, za predpokladu, že Turecko dobre chráni svoje hranice, zaručí, že zabráni migrácii imigrantov do krajín EÚ a pokročí v [iných] otázkach.“

Zdĺhavú žiadosť Turecka o vstup do EÚ skomplikovalo množstvo faktorov, medzi ktoré v neposlednom rade patria normy a požiadavky, ktoré na žiadateľov kladie Brusel. Po splnení 66 zo 72 kritérií, ktoré EÚ potrebuje na bezvízový styk pre Turkov v Európe, uviedla Hurriyet, Ankara sa začala zaoberať zostávajúcimi šiestimi.

Okrem posilnenia imigračných kontrol ide o protiteroristické a protikorupčné pravidlá, ako aj spoluprácu s európskou policajnou službou Europol, ochranu osobných údajov a právnu pomoc pre ostatných členov EÚ. Posledné uvedené je komplikovanou otázkou vzhľadom na názor medzinárodného spoločenstva, že Severný Cyprus alebo Severocyperská turecká republika je Tureckom okupovaným územím Cypru – plnoprávnym členským štátom EÚ.

Samostatne sa v Ankare diskutuje o prijatí „slobody prejavu“, uviedol zdroj Hurriyet, a o jeho zlučiteľnosti s tureckými názormi na otázky, ako sú verejné protesty a demonštrácie. Ankara reagovala hnevom na nedávny kúsok so spálením Koránu v Štokholme, ktorý hrozil vykoľajením vstupu Švédska do NATO predtým, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ustúpil a začiatkom tohto mesiaca dal škandinávskej krajine zelenú na vstup do vojenského bloku pod vedením USA.

Turecku bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ v roku 1999. Diskusie o vstupe do EÚ zvyčajne trvajú približne desať rokov, hoci prebiehajú už 18 rokov kvôli problémom súvisiacim s prijatím kodanských kritérií v Ankare – pravidiel, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za nevyhnutné, aby sa žiadateľ mohol pripojiť k bloku.

EÚ prerušila rozhovory v roku 2018 pre otázky týkajúce sa ľudských práv po neúspešnom prevrate v roku 2016. V Bruseli sa tiež uvažuje o obavách z povolenia vstupu moslimskej väčšiny do EÚ a rozšírenia hraníc bloku na východ smerom k Sýrii, Iránu a Iraku.