Tucker Carlson hodnotí Putinov rozhovor a odhaľuje, čo ho „radikalizovalo“.
Americký novinár bol sám predmetom výsluchu na Svetovom vládnom summite v Dubaji
Po dvojhodinovom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve americký novinár Tucker Carlson otvoril svoje skúsenosti na Summite svetovej vlády v Dubaji.
V hodinovom rozhovore s televíznym moderátorom Emadom Eldinom Adeebom sa Carlson zaoberal tým, prečo sa rozhovor s Putinom nedotkol určitých tém, ako naň reagoval americký politický establishment a prečo Washington okrem iného neporozumel Moskve.
Putin diplomat
Carlson tvrdil, že po ich rozhovore mal s Putinom mimo záznamu rozhovor, ale neprezradil, o čom sa hovorilo.
Carlson povedal, že sa zdá, že Putin je ochotný rokovať so Západom o konci ukrajinského konfliktu aj o novej rovnováhe síl vo svete. Diplomacia je umením kompromisu a takmer každý „okrem Spojených štátov počas unipolárneho obdobia“ to chápe, povedal Carlson. Ale zatiaľ čo Putin chce, aby sa konflikt skončil, jeho pozícia sa bude len pritvrdzovať, čím dlhšie bude pokračovať, dodal.
NATO a Rusko
Jedným z hlavných odhalení v rozhovore pre Carlsona bolo, že Rusko požiadalo o vstup do NATO – a hoci sa vtedajší americký prezident Bill Clinton zdal vnímavý, jeho pomocníci túto myšlienku zatlačili a tá nakoniec zlyhala.
Keďže cieľom NATO bolo udržať Sovietsky zväz mimo západnej Európy, Carlson v Dubaji povedal: „Ak Rusi požiadajú o vstup do aliancie, znamenalo by to, že ste problém vyriešili a môžete urobiť niečo konštruktívne. Ale odmietli sme.“
„Choďte si na hodinu sadnúť do sauny a premýšľajte o tom, čo to znamená,“ dodal.
Problém západných politikov
Politici na Západe si nestanovujú „dosiahnuteľné“ ciele, tvrdil Carlson.
„Osobne som počul predstaviteľov vlády USA povedať dobre, že musíme Krym vrátiť Ukrajine,“ povedal. „To sa nestane, okrem jadrovej vojny. To je vlastne šialené.“
Dokonca aj predstava tohto druhu „ukazuje, že ste dieťa, že tejto oblasti vôbec nerozumiete a nemáte skutočný zmysel pre to, čo je možné,“ uzavrel novinár.
Vždy je to Mníchov 1938
Podľa Carlsona je jedným z najväčších problémov v USA a na Západe vo všeobecnosti tendencia zredukovať všetko na mníchovskú konferenciu v roku 1938, na ktorej sa Británia a Francúzsko snažili „upokojiť“ nacistické Nemecko tým, že mu dali časť Československa.
„Historická šablóna amerických politikov je malá – v skutočnosti je len jedna – a je to 2-ročné obdobie na konci tridsiatych rokov minulého storočia a všetko je založené na tomto chápaní histórie a ľudskej povahy. To je šialené,“ povedal Carlson.
Ako ma Moskva ‚radikalizovala‘
Carlson poukázal na to, že má 54 rokov a vyrastal v Amerike, ktorá mala pekné, bezpečné a krásne mestá, „a my ich už nemáme“.
Bolo „radikalizujúce“ vidieť Moskvu „čistejšiu, bezpečnejšiu a krajšiu“ ako americké mestá, povedal, alebo si to pripomenúť v Dubaji a Abu Dhabi – zatiaľ čo v USA sa v New Yorku nedá jazdiť metrom, pretože je to špinavé a nebezpečné.
„Je to dobrovoľná voľba,“ povedal. „Vlastne nemusíš mať zločin.“
Reakcia na útoky proti jeho osobe
Na otázku, prečo nenastolil určité témy s Putinom, Carlson povedal, že rozhovor chcel urobiť, pretože ho zaujímalo, ako ruský líder vidí svet – a nie aby sa do diskusie zapojil.
Väčšina novinárov, ktorí robia rozhovory s lídrami, ktorých USA nemajú radi, si zvykne robiť to o sebe, dodal Carlson, a keďže mu záležalo len na súhlase jeho manželky a ich detí, nepotreboval naznačovať cnosť.
Carlson, keď ho požiadali, aby sa vyjadril k tomu, že ho bývalá kandidátka na prezidenta USA Hillary Clintonová označila za „užitočného idiota“ pre Rusko, sa zasmial.
„Je to dieťa, nepočúvam ju,“ povedal. „Ako sa má Líbya?“