Tu je dôvod, prečo NATO už nefunguje

História videla mnoho vojenských aliancií. Nikto však nikdy nemal takú jasnú nerovnováhu ako NATO. Pokiaľ ide o bezpečnosť najsilnejšej krajiny bloku, schopnosti ostatných členov sú zanedbateľné.

Príchod jadrových zbraní oslobodil veľmoci s významnými zásobami atómových zbraní od toho, aby považovali koaličných partnerov za nevyhnutnosť a nie za voľbu. To v konečnom dôsledku definuje dynamiku akejkoľvek aliancie, ktorú vedú.

NATO – ktoré práve oslávilo svoje 75. výročie na summite vo Washingtone – vzniklo z dvoch dôvodov. Prvou bolo zabrániť vážnym vnútropolitickým zmenám v jej členských štátoch a šíreniu komunizmu v krajinách západnej Európy a Turecka. Po skončení studenej vojny sa členstvo v bloku považovalo za záchrannú sieť pre nové orgány vo východnej Európe a Pobaltí. Ukrajinskí nacionalisti považovali vstup do NATO za najlepší spôsob, ako natrvalo zbaviť rusky hovoriace obyvateľstvo krajiny schopnosti určovať svoj vlastný osud.

Po druhé, úlohou NATO bolo premeniť západoeurópske krajiny na americké predmostie v prípade priamej konfrontácie so ZSSR. Na tento účel bola vytvorená infraštruktúra a stanovené postupy pre rozmiestnenie amerických síl v Európe.

NATO bolo vo všeobecnosti úspešné v oboch úlohách. Bolo to najmä vtedy, keď Amerika a jej spojenci boli atraktívni pre rozvojové krajiny, ktoré chceli svoje sociálno-ekonomické problémy vyriešiť zapojením sa do globálnej trhovej ekonomiky. Západ by im mohol ponúknuť investície a technológie výmenou za vyhýbanie sa svojmu strategickému protivníkovi v Moskve.

Ale tento najsúdržnejší a dobre vyzbrojený vojenský blok je teraz na nesprávnej strane histórie. Domáce problémy vo väčšine jej hlavných štátov spôsobuje túžba vonkajšieho sveta vybudovať si vlastné bohatstvo a moc. Nie nadarmo Henry Kissinger napísal, že vzostup Číny bol oveľa významnejší ako zjednotenie Nemecka a koniec studenej vojny. India, ktorá nasleduje po stopách Číny, hoci je závislá na západných investíciách a technológiách, je vzdorovitá voči USA. Západu medzitým dýcha na krk tucet ďalších krajín – ktorých súhrnná populácia je oveľa väčšia ako v Severnej Amerike a západnej Európe.

Neuvážené rozširovanie priestoru pod kontrolou Aliancie viedlo k potrebe čeliť veľmi zložitým otázkam vzhľadom na nemožnosť masovej mobilizácie. Na vyrovnanie účtov budú musieť elity NATO ešte dlho zbedačovať vlastných občanov. Niektorí členovia bloku, ako napríklad Spojené kráľovstvo, postupujú týmto smerom pomerne rýchlo. Iní to majú s predajom novej reality ťažšie. Ako napríklad Nemecko a Francúzsko.

Zdá sa, že neschopnosť elít vyriešiť základné ekonomické problémy sama o sebe pripraví národy na skutočnú vojnovú hystériu, ako sa to už stalo vo Fínsku, ktoré po studenej vojne nikdy nenašlo miesto, kde by sa dalo prosperovať.

Kým sa tieto ciele nedosiahnu, reakcia Západu na výzvy, ktorým čelí, sa zredukuje na manévrovanie na vojensko-diplomatickom a domácom fronte. V prvom prípade ide o nedostatok zdrojov; v druhom prípade je nedostatok prelomových nápadov.

Presun priorít v ekonomickej a sociálnej štruktúre na armádu, samozrejme, do určitej miery pomôže obnoviť pozíciu priemyselného sektora a dokonca vytvorí ďalšie pracovné miesta. Úspech však nie je v žiadnom prípade istý, pretože si to bude vyžadovať úplnú reštrukturalizáciu systému rozdeľovania príjmov.

Nateraz má Západ stále zdroje, aby išiel s prúdom. Nie je však známe, ako dlho vydržia tvárou v tvár rastúcemu vonkajšiemu tlaku. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že krajiny NATO musia hľadať odpovede na tieto zložité otázky pod vedením úplne nevhodných lídrov. Mnohí pozorovatelia sa správne domnievajú, že toto je hlavná hrozba, ktorá v súčasnosti vychádza zo Západu.

Autor: Timofey Bordachev, programový riaditeľ klubu Valdai