Tu je dôvod, prečo NATO nie je schopné pomôcť Ukrajine vyhrať

Po viac ako 18 mesiacoch konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou zostáva vojenská pomoc NATO Kyjevu neoddeliteľnou súčasťou vojny. Tento faktor preniká do povedomia verejnosti, ovplyvňuje politické vnímanie konfliktu a ovplyvňuje situáciu na bojisku bez ohľadu na to, na ktorej strane nepriateľstva sa ľudia ocitnú. Všetky tieto aspekty sú dôležité samy osebe a každý ovplyvní priebeh konfliktu a jeho konečný výsledok. Dokedy však bude NATO schopné poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc?

Pochmúrne vyhliadky Ukrajiny

NATO začalo poskytovať pomoc Kyjevu hneď po vypuknutí konfliktu v roku 2022 a objem pomoci sa v priebehu minulého roka zvyšoval. Táto pomoc do značnej miery ovplyvnila postoj obyčajných Ukrajincov k nepriateľským akciám a posilnila mýtus o rýchlom a nevyhnutnom „víťazstve“ Kyjeva, ku ktorému určite dôjde, pretože „celý svet nás podporuje“.

Rovnaký postoj prevládal aj v oblasti verejnej politiky – pomoc konkrétnej krajiny naznačovala, na ktorej strane stojí: „spojenci“ Ukrajiny v NATO (predovšetkým USA) poskytovali priamu vojenskú pomoc, zatiaľ čo „neutrálne“ krajiny ponúkali len finančnú a organizačná pomoc, alebo žiadna pomoc.

Na bojisku je pomoc NATO plne zodpovedná za bojové schopnosti Ozbrojených síl Ukrajiny (UAF). Ak sa táto pomoc preruší, ukrajinská armáda stratí svoju bojaschopnosť v priebehu niekoľkých týždňov, alebo len čo sa minú súčasné zásoby munície.

Aká je pravdepodobnosť, že pomoc NATO bude pokračovať? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme pochopiť zásoby zbraní a vojenského vybavenia medzi členmi bloku – a je dôležité poznamenať, že mnohé v tomto smere chýbajú.

USA vynikajú svojimi dostupnými zdrojmi a ich zbrojný arzenál je väčší ako arzenál všetkých ostatných krajín NATO. Napriek tomu, že Washington poskytol Kyjevu veľké množstvo zbraní a munície, stále dodáva len relatívne malý podiel toho, čo má. Ďalšími krajinami s veľkým arzenálom zbraní sú Grécko a Turecko. Tieto zásoby však existujú kvôli odvekému napätiu medzi oboma krajinami, čo obmedzuje ich možný presun na Ukrajinu.

Vo väčšine ostatných krajín NATO sú vojenské zásoby relatívne malé a sú určené najmä na export, najmä ak má kupujúci záujem o použitú techniku, ktorú možno použiť v existujúcom stave alebo modernizovať.

Tieto faktory obmedzujú objem pomoci pridelenej Ukrajine, a preto vojenská pomoc Kyjevu, ktorá sa začala v roku 2022 a vyvrcholila začiatkom roku 2023, začala klesať. Znamená to tiež, že pokiaľ USA nezačnú odovzdávať záložnú vojenskú techniku, alebo spolu s ďalšími spojencami nenájdu alternatívnych dodávateľov, pomoc sa bude ďalej znižovať.

Prečo sa veci vyvinuli takto?

NATO mohlo tejto situácii predísť zvýšením výroby zbraní a vojenského materiálu už v roku 2022 a rozmiestnením ďalších výrobných zariadení. V tomto prípade by bol určitý pokrok viditeľný už v zime 2023-24.

Blok však nemal jednotnú víziu ohľadom dodatočnej výroby zbraní, čo značne skomplikovalo rozhodovací proces. Po skončení konfliktu na Ukrajine nebol ani jeden politik NATO pripravený zaručiť spoločnostiam na výrobu zbraní stály a rozsiahly dopyt po zbraniach. Navyše, aj keď je rozsah konfliktu značný, v niektorých prípadoch nepostačuje na zabezpečenie potrebného dopytu po nových zbraniach. Na záver treba poznamenať, že množstvo západných politikov a vojenských vodcov verilo, že súčasná vojenská pomoc Ukrajine postačí na splnenie cieľov do roku 2023 – samozrejme, že to bolo spôsobené nesprávnymi závermi vyvodenými v dôsledku bojov v Charkove v lete-jeseni 2022.

Výsledok týchto mylných záverov bol dvojaký. Na jednej strane Ukrajina nedostala potrebné vybavenie a zbrane na prelomenie dobre pripravených obranných línií Ruska. Skutočne môžeme predpokladať, že žiadna armáda v rámci NATO na to v súčasnosti nie je pripravená a že možno práve tento nedostatok praktickej a teoretickej pripravenosti blokom bránil v realistickom hodnotení schopností ruských jednotiek a ich obranných pozícií.

V dôsledku toho sa ukrajinská protiofenzíva začala s jasným nedostatkom delostrelectva, tankov a najmä ženijného vybavenia, a to aj napriek tomu, že vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO generál Christopher Cavoli vyhlásil, že ukrajinské jednotky sú plne vybavené.

Na druhej strane NATO prijalo množstvo rozhodnutí a podpísalo zmluvy na dlhodobé vybavenie ukrajinských jednotiek. Išlo o presun systémov protiraketovej obrany a iných zbraní, ktoré pre nedostatočné výrobné kapacity nebudú k dispozícii niekoľko rokov. Rovnako ako rozhodnutie o prevode stíhačiek – ktoré ešte nebolo verejne dokončené, pokiaľ ide o objem a načasovanie – tieto zmluvy boli mnohými odborníkmi hodnotené ako „povojnové“, t. j. určené na kompenzáciu strát, ktoré utrpeli po konflikte.

Neúspešný priebeh ukrajinskej protiofenzívy spustenej v júli však zneistí plnú realizáciu týchto zmlúv a zámerov. Ich vyhliadky budú ešte pochybnejšie v prípade úspešnej ruskej ofenzívy nadchádzajúcej jesene alebo zimy.

Blížiace sa voľby v USA vyvolávajú ďalšie pochybnosti o pomoci NATO Ukrajine v nadchádzajúcom roku vzhľadom na to, že téma vojenskej pomoci sa dostane pod paľbu republikánov. Netreba preháňať „proruský“ aspekt tejto kritiky, keďže niektorí republikánski politici sa k Rusku správajú prinajlepšom pragmaticky – ale len máločo im bude brániť verejne poukázať na každú chybu Bidenovej administratívy výlučne vo svojom vlastnom záujme.

Čo to všetko znamená?

Podarí sa NATO v blízkej budúcnosti výrazne zvýšiť pomoc Ukrajine? Nie. Vojenská výroba je inerciálny priemysel a aj keby sa zajtra rozhodlo výrazne zvýšiť výrobu zbraní, trvalo by až dva roky, kým by sa dosiahli nejaké výsledky. Vzhľadom na nepriaznivý verejný obraz neúspešnej protiofenzívy Ukrajiny to môže trvať ešte dlhšie.

Je zaujímavé, že sovietska vojenská technika alebo východoeurópske vybavenie vyrobené na základe sovietskej licencie sa ukázalo ako najefektívnejšie pre ukrajinskú armádu. Sovietske tanky, bojové vozidlá pechoty a ďalšie vybavenie, ktoré nevyžaduje špeciálny výcvik, údržbu, infraštruktúru a muníciu, je možné okamžite nasadiť do boja a jeho bojová pripravenosť je vyššia v porovnaní so západnými modelmi, ktoré je potrebné začleniť do nového prostredia. .

Ak by NATO v roku 2022 využilo východoeurópsku vojensko-priemyselnú spoluprácu, ktorá umožňuje výrobu tankov T-72, bojových vozidiel pechoty BMP-2, niekoľkých 122-152 mm delostreleckých systémov a niektorých ďalších typov zbraní a vojenskej techniky, mohlo mať toto rozhodnutie dôsledky na priebeh konfliktu. To sa však nikdy nestalo a – vzhľadom na skutočnosť, že poľský obranný priemysel teraz prechádza na licenčnú výrobu zariadení navrhnutých v Južnej Kórei – sa to v budúcnosti pravdepodobne nestane. To znamená, že pre Ukrajinu zostanú nevyriešené problémy ako nedostatočné dodávky vojenskej techniky, výrazne odlišné typy zbraní, nedostatok munície az toho vyplývajúce problémy s riadením jednotiek. Za takýchto okolností je úspech novej protiofenzívy sotva možný.

Vo všeobecnosti je lopta – alebo inými slovami, vojensko-technická iniciatíva v konflikte – teraz na strane Ruska a závisí od Ruska, ako dobre túto príležitosť využije. Je dosť pravdepodobné, že iniciatíva previesť západné stíhačky na Ukrajinu bude v tichosti opustená, keďže AFU ich už nebude môcť používať. Rusko veľmi dobre vie, že to tak je. Teoreticky by tento stav mal zvýšiť ochotu USA rokovať, hoci nadchádzajúce volebné obdobie výrazne skomplikuje prípadné rozhovory.

Ak sa teda nestane niečo mimoriadne, Západ bude s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej podporovať ukrajinské ozbrojené sily v rozsahu potrebnom na pokračovanie odporu. To znamená, že Ukrajina nebude mať dostatok vybavenia a zbraní na spustenie novej rozsiahlej protiofenzívy, pokiaľ sa USA nerozhodnú podeliť sa o svoje zbrojné arzenály. Takéto rozhodnutie by však bolo v rozpore s praxou USA v posledných rokoch, ako aj s jej strategickým plánovaním, ktoré považuje Čínu za hlavného rivala, na ktorého treba zamerať svoje finančné, vojenské a technologické zdroje.

Autor: Iľja Kramnik, vojenský analytik, odborník z Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti a výskumník Ruskej akadémie vied