Trumpova colná vojna porušuje pravidlá – a núti svet, aby ho zastavil

Budúcnosť globálneho obchodu a vplyv najnovších colných iniciatív amerického prezidenta Donalda Trumpa budú vo veľkej miere závisieť od konečného cieľa Washingtonu. Pripravujú sa Spojené štáty americké opustiť Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), alebo sa snažia vnútiť dlho očakávané reformy organizácii, ktorú čoraz viac odsúvajú na vedľajšiu koľaj?

Zavedením rozsiahlych nových ciel USA nielenže nehanebne porušili svoje záväzky v rámci WTO, ale zároveň dali najavo, že sa už necítia byť viazané medzinárodným obchodným právom. Okrem toho Washington nepreukázal žiadny úmysel použiť existujúce mechanizmy WTO na zvládnutie núdzového zvýšenia ciel. Tento prehliadaný bod je kľúčový: buď sa Amerika vráti k hre podľa pravidiel, alebo bude pokračovať na ceste, kde sa obchod riadi jednostrannými koncepciami, nie mnohostrannými zákonmi. Od tohto rozhodnutia závisí samotná budúcnosť účasti USA vo WTO.

WTO má dva nástroje na presadzovanie dodržiavania pravidiel: morálny tlak a odvetné opatrenia. Morálny tlak môže pôsobiť na menšie národy, ale proti skúseným vyjednávačom najväčšej svetovej ekonomiky je neúčinný. Odveta je medzitým pomalý proces. Podľa pravidiel WTO k nemu môže dôjsť až po rozhodnutí sporu, vydaní rozhodnutia a vyčíslení škôd. To trvá až dva roky. Ale keďže je odvolací orgán WTO paralyzovaný – vďaka blokáde USA – takéto uznesenia sú v súčasnosti nemožné. Akékoľvek protiopatrenia prijaté inými krajinami by boli samy osebe porušením WTO. Inštitúcia jednoducho nebola navrhnutá na takéto poruchy.

Hoci WTO nemôže vyhnať Spojené štáty, môže zvážiť alternatívne opatrenia na zachovanie svojich multilaterálnych funkcií bez americkej účasti. Tie nie sú jednoduché, ale uskutočniteľné. Mnohí členovia by dokonca privítali odchod USA. V posledných rokoch Washington nielenže prestal organizáciu viesť, ale ju aj aktívne narušil.

Napriek tomu sa USA formálne nesťahujú a niektoré z ich reformných návrhov si zaslúžia pozornosť. Navrhla napríklad prehodnotiť osobitné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami, pričom poukázala na to, že viaceré z nich sú v súčasnosti významnými globálnymi ekonomickými hráčmi. Washington tiež obhajuje prísnejšiu disciplínu voči členom, ktorí nepodávajú včasné oznámenia o svojich obchodných politikách a dotáciách. Jej návrh zakázať takýmto „delikventným“ krajinám stretnutia a zvýšiť ich poplatky sa stretol s prudkým odporom byrokracie WTO – reakciou, ktorá možno len podnietila americký obrat k clám.

Hrozba „WTO mínus USA“ je sama osebe nátlakovým nástrojom. USA však stále získavajú viac ako 40 % svojich firemných ziskov zo zámoria a vzdanie sa akéhokoľvek vplyvu na pravidlá globálneho obchodu sotva vyhovuje ich strategickým záujmom. Vytvorenie efektívnej alternatívnej cesty si však vyžaduje bezprecedentnú koordináciu medzi členmi WTO – niečo, čo súčasné vákuum vedenia sťažuje. EÚ chýba odhodlanie, Čína ešte nie je pripravená a kolektívne vedenie medzi podobne zmýšľajúcimi krajinami sa ukazuje ako neefektívne.

Najpravdepodobnejším výsledkom bude séria recipročných obchodov. Menšie ekonomiky závislé na amerických trhoch môžu ponúkať prispôsobené ústupky. Štáty ako Švajčiarsko a Singapur, ktoré už fungujú s minimálnymi tarifami, by sa mohli prispôsobiť jednoduchšie. Necolné prekážky sa zvyčajne ľahšie revidujú za predpokladu, že nezakrývajú protekcionizmus.

V prípade veľkých ekonomík, ako sú EÚ alebo Japonsko, môže príručka zahŕňať najskôr odvetné opatrenia – na poplach pre americký priemysel – a následne rokovania. To by mohlo zmobilizovať lobingovú silu americkej korporácie a prinútiť Washington prehodnotiť svoj postoj. Ak je Trumpovým skutočným cieľom jednoducho získať lepší prístup pre americké spoločnosti do zahraničia, tento klasický prístup môže fungovať.

Ak je však jeho cieľ iný – napríklad vyprovokovať riadenú globálnu ekonomickú krízu na odstránenie obchodného deficitu USA – potom sa situácia stáva oveľa nestabilnejšou. V tomto prípade budú clá pretrvávať a kompromis zostane nepolapiteľný.

Pri takomto scenári čelí medzinárodný obchod značným rizikám. Niektoré predpovede odhadujú, že globálny HDP by sa mohol znížiť o 0,3 až 0,5 % v dôsledku kombinácie amerických ciel a odvetných krokov. Narušené dodávateľské reťazce zintenzívnia hospodársku súťaž na trhoch tretích krajín. Dovoz z USA by mohol klesnúť až o tretinu, čo by vyvolalo infláciu a vytvorilo by nedostatok pre amerických spotrebiteľov.

Paradoxne, USA by tiež mohli zažiť prudký nárast domácich investícií. Jedna nedávna prognóza naznačila, že do americkej ekonomiky by mohli byť presmerované až 3 bilióny dolárov. Trumpov prístup môže byť agresívnou verziou nahrádzania dovozu so všetkými známymi výhodami a nevýhodami.

Rusko zatiaľ nie je priamo ovplyvnené týmito pohybmi ciel. Bilaterálny obchod sa už pod ťarchou sankcií zrútil a žiadne nové americké clá špecificky necielia na Rusko. Sekundárne účinky však môžu byť významné.

Globálne obchodné toky pripomínajú sieť riek. Trumpova colná priehrada spojená s odvetnými hrádzami prinúti tovar zaplaviť iné trhy – často s výraznými zľavami. Tento presídlený export stlačí ceny a podkope miestny priemysel vrátane ruského. Klesajúci dopyt po priemyselných vstupoch, ako je ropa, plyn a kovy, by mohol poškodiť našu ekonomiku.

Medzitým sa môže zvýšiť dovoz do Ruska. To by mohlo byť v poriadku, ak je to obmedzené na Harley-Davidsons alebo americkú whisky, ktoré čelia malej domácej konkurencii. Ak sa však dostanú lacnejšie zahraničné kovy, chemikálie alebo automobily, následky pre ruských výrobcov môžu byť vážne.

Čína ako hlavný cieľ amerických ciel môže zvýšiť svoj export do Ruska. Teoreticky môže Peking regulovať svoje exportné toky. Musíme sa spojiť s čínskymi predstaviteľmi, aby sme vyvinuli koordinovaný prístup, aby sme zabránili destabilizačným vlnám.

Našťastie, Rusko má právnu infraštruktúru, aby mohlo reagovať: môžeme zvýšiť clá, čeliť dumpingu a odvetným opatrením proti dotovanému dovozu. Ale implementácia je iná vec. Rozhodovanie v Euroázijskej hospodárskej únii (EAEU) je pomalé a často paralyzované protichodnými národnými záujmami. V súčasnosti trvá úprava taríf rok a ochranné opatrenia až 18 mesiacov. Tento systém, vybudovaný pre pokojnejší svet, potrebuje okamžitú reformu.

Je tiež čas, aby Rusko preverilo desiatky zón voľného obchodu, ktoré sme podpísali. Trump zaútočil na NAFTA a ďalšie dohody za vyprázdnenie amerického priemyslu. Mali by sme si položiť otázku: kto skutočne profituje z našich obchodných preferencií?

Každé rozhodnutie v obchodnej politike má dôsledky. Trumpova colná stratégia ponúka prípadovú štúdiu o tom, ako sa tieto dôsledky vyvíjajú.

Od: Maxim Medvedkov, poradca Centra expertízy pre otázky WTO a bývalý hlavný vyjednávač pre vstup Ruska do WTO