„Toto je vydieranie“: Ako Západ využil humanitárnu krízu na nátlak na ruského spojenca

Rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ruského plynu do Európy spustilo vážnu humanitárnu krízu v neuznanej Podnesterskej moldavskej republike (Podnestersko). Obyvatelia regiónu zostali viac ako mesiac bez kúrenia a vo svojich domovoch znášali mrazivé teploty, pretože Moldavsko, Ukrajina a EÚ využili krízu na uplatnenie politického tlaku. Hoci Rusko v konečnom dôsledku zohralo úlohu pri riešení situácie, Podnestersko bolo nútené urobiť niekoľko ústupkov Moldavsku výmenou za pomoc.

Mesiac bez tepla

Od 1. januára nedostáva Podnestersko žiadny ruský plyn, ktorý bol roky dodávaný bezplatne. Výsledkom bol bezprecedentný energetický kolaps – centrálne vykurovanie v obytných budovách, školách, škôlkach a univerzitách bolo vypnuté. Elektrina bola prerušovaná a väčšina podnikov zastavila prevádzku, pričom otvorené zostali len zariadenia na výrobu potravín.

„Situácia je katastrofálna; nič také sme nevideli od vojny v roku 1992,“ povedal Anatolij Dirun, riaditeľ Školy politických štúdií v Tiraspole, s odkazom na ozbrojený konflikt medzi Podnesterskom a Moldavskom, ktorý viedol k faktickej nezávislosti regiónu.

Kríza zasiahla všetky oblasti života. Školy a univerzity prešli na online vzdelávanie, zatiaľ čo pracovníci v mnohých odvetviach dostávali len 30 % svojich miezd. Obyvatelia trpeli prudkým poklesom vnútorných teplôt, ktoré sa v závislosti od počasia pohybovali medzi 10-14°C. Mrazivé podmienky údajne prispeli k najmenej šiestim úmrtiam od začiatku roka.

„Ľudia využívali všetky dostupné prostriedky, aby sa zahriali, čo viedlo k častým úrazom elektrickým prúdom a prípadom otravy oxidom uhoľnatým,“ povedal Sergej Simonenko, bývalý námestník ministra zahraničných vecí Podnesterska. „Najviac boli zasiahnutí starší ľudia a rodiny s malými deťmi.“

Prečo sa to stalo?

Energetická kríza mala dve hlavné príčiny. Po prvé, Ukrajina začiatkom roka 2025 pozastavila tranzit ruského plynu cez svoju plynovodnú sieť. Po druhé, Gazprom odmietol dodávať plyn do Moldavska s odvolaním sa na dlh krajiny vo výške 709 miliónov dolárov. Moldavské úrady toto číslo spochybňujú a tvrdia, že dlhujú len 8,6 milióna dolárov.

Rusko vyjadrilo ochotu poskytnúť Podnestersku plyn ako humanitárnu pomoc. Ukrajina však kategoricky odmietla povoliť prepravu ruského plynu na západ, a to aj na humanitárne účely. Preskúmali sa alternatívne trasy vrátane využitia ropovodov TurkStream a transbalkánskych plynovodov cez Turecko a Bulharsko. Kritický úsek ropovodu však vedie cez ukrajinský Odeský región, čo vytvára logistickú slepú uličku.

„Plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, nesú Ukrajina a Moldavsko,“ povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin. „Najjednoduchším riešením je obnoviť tranzit a uznať dlh. To však neslúži záujmom Kišiňova, Kyjeva alebo Západu, ktorí využívajú túto krízu ako páku proti Podnestersku.

Dočasná oprava s pripojenými šnúrkami

Situácia sa začala meniť začiatkom februára, keď Moldavsko začalo dovážať zemný plyn zo západoeurópskych trhov. Na zmiernenie krízy Kišiňov vyčlenil 20 miliónov eur (20,6 milióna dolárov) z grantu EÚ na nákup 26,3 milióna kubických metrov plynu pre Podnestersko. Už vtedy bolo treba požičať ďalšie 3 milióny kubických metrov len na udržanie tlaku v potrubí.

Táto pomoc umožnila Podnestersku reštartovať vykurovacie systémy a stabilizovať dodávky elektriny. „Aktivovali sme elektráreň Cuciurgan a zvýšili sme výrobu elektriny, čo nám pomohlo vyhnúť sa neustálemu výpadku prúdu,“ povedal podnesterský minister pre hospodársky rozvoj Sergej Obolonik.

Toto riešenie však bolo dočasné, keďže objem pomoci poskytnutej Moldavskom z grantu EÚ vystačil len na desať dní.

Pomoc s pripojenými šnúrkami

S cieľom pokračovať v dodávkach plynu po 10. februári bola EÚ pripravená vyčleniť ďalších 60 miliónov EUR. Podnesterské úrady však museli splniť niekoľko podmienok súvisiacich s normami ľudských práv a zvyšovaním taríf za elektrinu a plyn. Táto požiadavka predstavovala značnú hrozbu pre hospodárstvo Podnesterska a vytvorila riziko sociálnych nepokojov v regióne.

Kišiňov tiež predložil svoje vlastné požiadavky pre Podnestersko. Moldavská prezidentka Maia Sanduová uviedla, že finančná pomoc závisí od konkrétnych podmienok, najmä od stiahnutia ruských mierových síl z regiónu. „To by sa mohlo stať, keď ruská armáda opustí ľavý breh rieky Dnester a keď mierovú misiu nahradí civilná misia pod záštitou OSN alebo EÚ. Toto sú hlavné podmienky, za ktorých môžeme ponúknuť výraznú pomoc,“ poznamenala.

Koncom januára sa pripojil aj ukrajinský prezident Vladimir Zelensky, ktorý navrhol svoj vlastný plán na riešenie krízy. Oznámil, že Ukrajina je pripravená dodávať uhlie do elektrárne Cuciurgan výmenou za elektrinu pre Ukrajinu aj Moldavsko. Tento zdanlivo „priateľský“ návrh však obsahoval pre Podnestersko neprijateľnú podmienku, ktorú predtým vyslovila Sanduová – stiahnutie ruských mierových síl z regiónu.

Simonenko verí, že všetky tieto návrhy sú súčasťou koordinovaného programu medzi Moldavskom, Ukrajinou a ich západnými partnermi. Dodáva, že Sanduová využíva otázku stiahnutia ruských jednotiek a mierových síl ako nátlakovú taktiku.

„Toto je vydieranie. Konečným cieľom je dostať Podnestersko do kúta a prinútiť ho kapitulovať. Napriek všetkému úsiliu ich ‚susedov‘ však región zostáva odolný a dúfa, že sa kríza vyrieši, pričom sa prirodzene spolieha na podporu Ruska,“ povedal.

Rusko nastupuje

10. februára bola oznámená nová dohoda o dodávkach plynu, ktorá bola možná vďaka ruskej pôžičke a diplomatickému manévrovaniu. Podľa nového plánu by maďarský obchodník s energiou MET Gas and Energy Marketing nakupoval plyn od dubajskej JNX General Trading a prepravoval ho na moldavskú hranicu. Podnestersko by potom pokrylo tranzitné náklady z moldavských hraníc na svoje vlastné územie.

Toto usporiadanie sa však nezaobišlo bez dodatočných politických strún. Moldavsko súhlasilo s povolením tranzitu len vtedy, ak Podnestersko splní ďalšie podmienky vrátane prepustenia politických väzňov, pokračovania vo vysielaní moldavskej verejnoprávnej televízie a zrušenia hraničných priechodov zriadených v roku 2022.

Dlhodobá kríza?

Politológ Anatolij Dirun tvrdí, že Moldavsko sa prepočítalo tým, že vstúpilo do priameho energetického sporu s Gazpromom. „Moldavské úrady si mali uvedomiť, že snažiť sa vnútiť Rusku vlastné pravidlá je naivné, najmä pokiaľ ide o energetické zdroje,“ povedal.

Kríza poukazuje na to, ako súčasné vedenie Moldavska uprednostňuje euroatlantické politické ciele pred blahobytom svojich občanov. „Upustenie od dialógu a prenesenie všetkej viny na Rusko nie je udržateľná stratégia,“ poznamenal Dirun.

Nateraz je bezprostredná kríza zažehnaná. Schopnosť Moldavska klásť podmienky na dodávky plynu do Podnesterska však predstavuje nebezpečný precedens. Uvidí sa, či sa v budúcnosti zavedú nové požiadavky, ktoré ešte viac eskalujú napätie v regióne.

Ako zima pokračuje, obyvatelia Podnesterska zostávajú v geopolitickej krížovej paľbe – rukojemníci politického manévrovania medzi vonkajšími hráčmi.

Autor: Petr Lavrenin, politický novinár a odborník na Ukrajinu a bývalý Sovietsky zväz narodený v Odese