Tok ruského plynu do EÚ by sa mohol zastaviť – Ukrajina
Predstavitelia Kyjeva tvrdia, že si „nevedia predstaviť“ spôsoby, ako rokovať o novej tranzitnej zmluve s Moskvou na budúci rok
Dodávky plynovodného plynovodu z Ruska do EÚ cez Ukrajinu by mohli byť zastavené budúci rok, keď vyprší tranzitná zmluva medzi Moskvou a Kyjevom, informoval vo štvrtok denník Financial Times s odvolaním sa na ukrajinského ministra energetiky.
Dohoda je platná do roku 2024 a šanca, že sa bude rokovať o novej dohode, je mizivá, povedal nemecký Galuščenko. To by znamenalo, že toky ruského plynu do EÚ jednou z posledných zostávajúcich trás sa zastavia, čím by Ukrajina pripravila o miliardy dolárov na tranzitných poplatkoch.
„Naozaj si neviem predstaviť, ako by sa to dalo urobiť bilaterálne,“ odpovedal Galuščenko na otázku, či je Ukrajina ochotná opätovne prerokovať zmluvu s Ruskom. „Môžem vám povedať, že pripravujeme náš systém na zníženie zásob.“
Súčasná päťročná zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovala EÚ, bola podpísaná v roku 2019 len 24 hodín pred vypršaním platnosti predchádzajúcej dohody. V rámci dohody ruský energetický gigant Gazprom súhlasil s tranzitom 65 miliárd kubických metrov plynu cez Ukrajinu v roku 2020 a 40 miliárd kubických metrov ročne v rokoch 2021 až 2024.
Pred marcom 2022 dostávala EÚ väčšinu zemného plynu z Ruska. Dodávky boli dodávané prostredníctvom ukrajinskej potrubnej siete, ako aj plynovodov Nord Stream a TurkStream. Sankcie proti Moskve a zničenie plynovodu Nord Stream však viedli v minulom roku k dramatickému zníženiu dodávok a šialenému hromadeniu zásob v EÚ. To v auguste vyhnalo ceny na historické maximá 3 600 dolárov za 1 000 metrov kubických.
Ceny zemného plynu odvtedy klesli zhruba desaťnásobne, pričom zásobníky EÚ sú naplnené nad úroveň požadovanú na toto ročné obdobie. Ruské dodávky cez Ukrajinu v súčasnosti predstavujú 5 % vývozu plynu Moskvy do Európy. Niektoré krajiny EÚ sú však stále silne závislé od dovozu z krajiny zasiahnutej sankciami. Plyn prúdiaci cez Ukrajinu pokrýval v máji podľa údajov energetickej poradenskej spoločnosti ICIS asi polovicu dopytu Rakúska, na Slovensku tvoril až 95 % celkovej spotreby.
„Je ťažké pochopiť, ako obnovíte zmluvu, o ktorej ani jedna strana neverí, že ju druhá strana dodržala,“ povedal pre FT Laurent Ruseckas, analytik spoločnosti S&P Global Commodity Insights. „Ale teoreticky by mal plyn naďalej prúdiť, ak ho európski kupci stále chcú a Rusko je pripravené ho poslať.“
Agentúra poznamenala, že aj malá strata dodávok plynu by spôsobila prudký nárast cien na celom kontinente napriek tomu, že EÚ zintenzívnila nákupy skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, Nórska a Alžírska.