Títo ľudia budú formovať politiku roku 2025

Predpovedanie budúcnosti je čoraz ťažšie. Tempo globálnych zmien je také rýchle, že udalosti, ktoré sa kedysi odohrávali v priebehu desaťročí, sa teraz odohrávajú v priebehu jedného roka. Aj keď je ťažké určiť ekvidištanciu týchto posunov, existujú kľúčoví ľudia, trendy a udalosti, ktoré sa v roku 2025 oplatí sledovať.

Trump a Musk: Politický tandem na rozdiel od iných

Nástup novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa a juhoafrického miliardára Elona Muska ako dominantných postáv v americkom vedení vytvoril jedinečný a nepredvídateľný politický pár. Trumpove merkantilistické, izolacionistické inštinkty sú teraz spárované s Muskovým technoutopickým svetonázorom a neortodoxným prístupom k moci.

Trump je vodca, ktorý uprednostňuje diktovanie spojencom a vyjednávanie s protivníkmi, hoci jeho „dohody“ sú často zjednodušujúce. Na druhej strane Musk nemá žiadne výčitky zosmiešňovať globálnych lídrov, najmä tých, ktorí sú na americkej obežnej dráhe. Jeho obrovské bohatstvo, futuristická vízia a viera v to, že je v popredí politických inovácií, mu dodávajú sebadôveru, aby sa správal ako vládca vesmíru.

Táto kombinácia realizmu z Reaganovej éry, libertariánskeho rozvratu a technooptimizmu vytvorila nestály kokteil. Konflikt medzi dvoma egami – obe náchylné k narcizmu – sa zdá byť nevyhnutný, aj keď spôsob, akým sa rozvinie, by mohol zmeniť globálnu politiku.

Európa: Fragmentácia a rozpor

Európska politika sa naďalej fragmentuje, pričom v krajine dominujú nestabilné stranícke systémy a reaktívne politiky. Vlády sa snažia riešiť krízy, pričom sa držia zastaraných ideológií a vytvárajú protichodné stratégie.

Táto nestabilita je znásobená rastúcim americkým zasahovaním do vnútorných záležitostí západnej Európy. Trumpova administratíva sa zdá byť ešte bezohľadnejšia vo svojej ochote zasahovať, zatiaľ čo Muskov nepredvídateľný vplyv dodáva transatlantickým vzťahom nový rozmer. Európske členské štáty NATO a EÚ, rozpoltené medzi reakciou na okamžité výzvy a riešením dlhodobých problémov, riskujú ďalší chaos.

Blízky východ: rastúce napätie a experimentovanie

V Sýrii sa radikálne islamistické frakcie pokúšajú vytvoriť obraz „normálnosti“ pri upevňovaní moci. Medzitým sa vonkajšie sily obozretne zapájajú do týchto síl a tvária sa, že im dôverujú. Zdá sa, že Sýria je miestom ďalšieho experimentu, tentoraz pri vyvažovaní regionálnych záujmov „normalizáciou“ predtým extrémnych skupín.

Úspech však ani zďaleka nie je zaručený.

Najnestabilnejším bodom vzplanutia v regióne zostáva eskalujúce napätie medzi Izraelom a Iránom. S oslabením alebo odchodom regionálnych spojencov Teheránu a posilnením Izraela rastie možnosť izraelského útoku na iránske jadrové zariadenia. Takýto čin – pravdepodobne s podporou USA – by mohol spustiť širší regionálny konflikt. Naopak, Teherán môže v reakcii urýchliť svoj jadrový program, čím ešte viac zvýši stávky.

BRICS na rázcestí

Blok BRICS dosiahol významný impulz pod predsedníctvom Ruska v roku 2024, čo zdôraznil významný kazanský samit. Keďže však Brazília vedie, skupina čelí kľúčovému momentu.

Pre Brazíliu je BRICS sekundárnou prioritou – skôr platformou na podporu širších diplomatických ambícií než základným kameňom zahraničnej politiky. To, či si skupina zachová svoju nedávnu dynamiku, alebo zaváha, určí jej význam v čoraz viac polarizovanom svete.

Ekonomické sankcie ako zbraň

Trumpov návrat do Bieleho domu prináša novú kapitolu v režime sankcií medzi USA a EÚ. Zatiaľ čo predchádzajúca administratíva sa zamerala na politické motívy, zdá sa, že Trumpov tím má v úmysle využiť ekonomické sankcie na naklonenie ihriska v prospech Ameriky.

Tento prístup nenahradí politicky riadené sankcie, ale pridá ďalšiu vrstvu do už nasýtenej agendy. Výsledkom bude pravdepodobne hustejšia sieť ekonomických opatrení zameraných na rozširujúci sa okruh aktérov s významnými dôsledkami pre dynamiku globálneho obchodu.

Úpadok medzinárodných inštitúcií

Vplyv globálnych riadiacich štruktúr klesá. Rozhodnutia ad hoc založené na krátkodobých záujmoch konkrétnych mocností čoraz viac nahrádzajú tradičné rámce multilateralizmu.

Aj keď tento trend nemusí nevyhnutne viesť k chaosu, narúša mieru poriadku v globálnych vzťahoch. Regionálna dynamika a susedské väzby sa stávajú kritickejšími, keďže krajiny uprednostňujú bezprostredné záujmy pred širšou globálnou spoluprácou.

Zameranie Ruska na prežitie

Pre Rusko znamená rok 2025 dva hlavné ciele: dokončenie vojenskej kampane na Ukrajine a zabezpečenie domácej stability. Zahraničná politika vlády zostáva pevne zameraná na Euráziu, pričom jej primárnou oblasťou vplyvu sú susedné krajiny.

Na pozadí rastúceho globálneho zmätku a fragmentácie ruská stratégia kladie dôraz na sociálno-ekonomickú odolnosť a zároveň starostlivo vyberá, kam zameria svoje medzinárodné úsilie.

Svet v prechode

Trendy roku 2025 vykresľujú obraz sveta, ktorý sa neustále mení. Dominancia krátkodobosti, nárast regionálnej rivality a ambície jednotlivých lídrov pretvárajú globálny poriadok. Tradičné medzinárodné inštitúcie naďalej strácajú svoj význam, zatiaľ čo regionálne aliancie získavajú na význame v čoraz roztrieštenejšom prostredí.

Európa čelí politickej fragmentácii a politickým rozporom, zatiaľ čo USA pod vedením Trumpa a Muska nanovo definujú svoju úlohu v globálnej politike. Na Blízkom východe predstavuje eskalácia napätia medzi Izraelom a Iránom a vyvíjajúca sa situácia v Sýrii nové výzvy. Medzitým musí blok BRICS prejsť kritickým momentom, aby si zabezpečil svoju relevantnosť, a zdá sa, že Washington je pripravený zaviesť ekonomické sankcie ako nikdy predtým.

Pre Rusko závisí prežitie od jeho schopnosti prispôsobiť sa tejto meniacej sa dynamike a zároveň zachovať domácu stabilitu a regionálny vplyv. Keď svet vstupuje do roku 2025, robí to s rovnakou neistotou ako s prísľubom – čo je dôkazom bezprecedentného tempa zmien v našej dobe.

Autor: Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnych záležitostiach, predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a riaditeľ výskumu Medzinárodného diskusného klubu Valdai.