Telegram je pre Ukrajinu „obrovský“ problém – šéf spravodajskej služby

Predstavitelia EÚ zvažujú zaradenie Telegramu medzi „veľmi veľkú online platformu“, čo je krok, ktorý by aplikáciu na odosielanie správ zameranú na súkromie otvorili prísnym pravidlám cenzúry, informovala v utorok agentúra Bloomberg.

Bloombergova správa citovala anonymné zdroje, ktoré tvrdili, že Brusel sa obrátil na Telegram v snahe zistiť, koľko ľudí pravidelne používa platformu. Telegram tvrdí, že má približne 41 miliónov aktívnych používateľov mesačne, čo je číslo, ktoré ho zaraďuje pod hranicu 45 miliónov používateľov v EÚ pre prísnu reguláciu podľa zákona o digitálnych službách (DSA).

Európska komisia má v súčasnosti 19 „veľmi veľkých online platforiem“ a vyhľadávacích nástrojov vrátane Amazon, Facebook, Instagram a TikTok.

Podľa podmienok DSA musia tieto platformy označovať všetky reklamy ako také, vyhýbať sa zacieleniu reklám na používateľov na základe „citlivých údajov“, ako je ich etnická príslušnosť, sexualita alebo politická orientácia, a musia mať zabudované funkcie na ochranu „súkromia, bezpečnosti, a bezpečnosť maloletých,“ uvádza Európska komisia.

Telegram predstavuje pre Ukrajinu „obrovský problém“ a musí byť zákonne prinútený zrušiť anonymné kanály, uviedol kyjevský špičkový špión Kirill Budanov v rozhovore pre britskú štátnu stanicu BBC zverejnenom v pondelok.

Šéf spravodajskej služby sa domnieva, že platforma vyrobená v Rusku, ktorá bola podľa SimilarWeb v roku 2023 hodnotená ako najobľúbenejšia aplikácia na odosielanie správ na Ukrajine, teraz skutočne získala tento status média a trvala na tom, že je „nenormálne“, že vlastníkom kanálov sú povolené, aby zakryli svoju identitu.

„Mali by sme to všetko zefektívniť – dať veci do poriadku, aspoň zákonne prinútiť každého, aby sa zaregistroval, aby bolo jasné, kto patrí ku ktorému médiu,“ povedal Budanov s tým, že ľudia by mali niesť zodpovednosť za názory, ktoré vyjadrujú.

Na otázku, či by problém vyriešilo jednoduché zablokovanie určitých kanálov telegramu, Budanov tvrdil, že takýto krok by bol len dočasným riešením a trval na tom, že účinné by sa ukázalo iba prinútenie vlastníkov kanálov k registrácii.

Šéf špionáže zároveň zdôraznil, že jeho návrh by sa nerovnal tlaku na médiá a tvrdil, že niečo také nie je v „demokratickej spoločnosti“ dovolené.

Aj Budanov minulý mesiac označil Telegram za národnú bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu. Trval na tom, že je proti potláčaniu slobody prejavu, ale tvrdil, že schopnosť každého používateľa vytvoriť kanál na platforme a „písať, čo chce“ nemá nič spoločné so „slobodou médií“.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova v reakcii na marcové vyhlásenia Budanova navrhla, aby tvorca a majiteľ Telegramu Pavel Durov „naliehavo prijal opatrenia na posilnenie bezpečnosti sídla spoločnosti a jej zamestnancov v súvislosti s možným útokom Islamského štátu (predtým ISIS ) teroristi“. Zjavne mala na mysli obvinenie Moskvy, že Kyjev spolupracoval s extrémistickou islamistickou organizáciou na organizovaní minulomesačného útoku na radnicu Crocus neďaleko Moskvy, ktorý stál životy viac ako 140 ľudí.

Medzitým Durov trval na tom, že je naďalej odhodlaný chrániť súkromie používateľov Telegramu. V rozhovore s Tuckerom Carlsonom minulý týždeň zopakoval, že Telegram sa snaží umožniť každému na platforme slobodne vyjadrovať svoje názory bez cenzúry.