Táto ázijská krajina je kľúčová pre boj o moc medzi USA a Čínou

Čínsky vodca Si Ťin-pching práve vykonal oficiálnu návštevu Vietnamu, kde sa stretol s vodcami vládnucej komunistickej strany v Hanoji. Xi ocenil väzby medzi týmito dvoma krajinami a sľúbil, že ich posunie na ďalšiu úroveň, pričom bolo podpísaných aj množstvo obchodných dohôd.

Takýto krok by sa zdal byť zrejmý, keďže tieto dve krajiny nielenže susedia, ale zdieľajú rovnakú politickú ideológiu. Ich vzťahy sú však komplikovanejšie.

Tri mesiace predtým navštívil Vietnam americký prezident Joe Biden, ktorému sa podarilo povýšiť vzťah Ameriky s národom juhovýchodnej Ázie na strategické partnerstvo. Potom, len pred niekoľkými týždňami, Japonsko urobilo to isté. Keď sa na to pozrieme z tohto uhla, Xiove predohry do Hanoja nevyzerajú tak mocne, ale skôr predstavujú jeden zo série hlasov väčších mocností, ktoré sa snažia získať srdcia a mysle vo Vietname, krajine geopolitického významu, ktorá prispeje k výsledku boj o moc v Ázii a Tichomorí.

Hoci je Vietnam komunistickým štátom, neznamená to, že jeho vzťah s Pekingom je priateľský. Aj keď, samozrejme, nie je otvorene antagonistická alebo nepriateľská, verejná mienka v krajine je voči Číne opatrná, pretože veľká časť vietnamskej histórie zahŕňa boj o moc o udržanie nezávislosti od čínskych cisárskych dynastií.

Vietnam, podobne ako mnohé ázijské národy, odvodil veľké množstvo kultúrneho, filozofického a technologického kapitálu z Číny, no jeho národná identita bola vždy založená na tom, že ide o charakteristický národ z Číny a nie je ňou politicky ovládaná. Ideológia tu nie je podstatná.

Vietnam si uvedomuje, že Čína je jeho najdôležitejším ekonomickým partnerom – na druhej strane sa snaží vyhnúť „čínskej hegemónii“. Nie je to len historické, ale aj moderné. V roku 1978 Čína napadla Vietnam, aby prerušila spojenectvo so Sovietskym zväzom a presadila si nad ním dominanciu.

Nielen to, tieto dve krajiny majú tiež konkurenčné nároky v Juhočínskom mori, spornej vodnej ceste s kritickými lodnými trasami a zdrojmi. Z Hanojských úvah to vedie k zahraničnej politike nezúčastnenosti, ktorá sa snaží osloviť viacero zahraničných mocností vrátane USA, aby maximalizovala svoje vlastné strategické výhody.

Niekto sa môže opýtať, ako môže Vietnam dvoriť USA vzhľadom na históriu medzi nimi? Môže Hanoj dôverovať Washingtonu? Zdá sa, že Vietnam je presvedčený o svojich vzťahoch s USA, a to aj napriek rozsahu zverstiev spáchaných počas vietnamskej vojny, pretože Hanoj tento konflikt vyhral podľa vlastných podmienok a zjednotil krajinu.

Vzhľadom na to sa Washington teraz vracia k stolu, pretože Vietnam vníma ako partnera, ktorý sa snaží Čínu ovládnuť. Iste, Hanoj má ideologické a politické dôvody byť voči nemu podozrivý a Biely dom nemôže byť nikdy „spojencom“, ale to, čo USA ponúkajú, je šanca urýchliť vlastný ekonomický rozvoj Vietnamu a tiež zvýšiť jeho vojenský vplyv vo vyššie uvedenom spore s Čínou.

Peking to samozrejme vidí, a preto je výsledkom boj o lojalitu Hanoja. To však znamená, že Čína musí stále viac ponúkať viac, aby mohla „byť pri stole“ a súťažiť s ostatnými mocnosťami, a tiež, že Vietnam musí stanoviť podmienky angažovanosti a byť „kráľom“.

Z čínskej perspektívy je Vietnam v skutočnosti dôležitým aspektom globálneho obchodného a dodávateľského reťazca, pretože poskytuje masku na zakrytie označenia „vyrobené v Číne“, aby obišiel rôzne obchodné obmedzenia a clá uložené USA. Mnoho čínskych spoločností investuje vo Vietname práve kvôli tomu, a preto čínsky obchod s ASEAN ako celkom narástol a nahradil obchod s USA.

Čínske spoločnosti vyrábajú kľúčové diely a komponenty, posielajú ich do svojich vlastných tovární vo Vietname, kde sa dokončí montáž, a produkt potom ide do USA. Vytvára podvod, že „vyrobené v Číne“ sa vytráca a umožňuje pokračovanie nepriameho čínskeho obchodu s Amerikou. Zrýchľuje sa tak integrácia vietnamskej a čínskej ekonomiky. To stačí na udržanie mieru medzi oboma krajinami.

V súčasnosti, vzhľadom na americké vojenské obkľúčenie, Čína nie je v strategickej pozícii na to, aby sa zapojila do konfrontácie s Vietnamom, a preto sa Si Ťin-pching rozhodol vrhnúť na ňu všetko v mene diplomacie. Udržanie Vietnamu ako neutrálneho a nepriateľského suseda je preto pre Čínu kľúčovou prioritou, najmä vzhľadom na základnú zahraničnopolitickú doktrínu USA podnecovať rozdelenie medzi Pekingom a jeho susedmi ako prostriedok kontroly. Vietnam však jednoducho chce to najlepšie zo všetkých svetov a zatiaľ to určite dostáva.

Autor: Timur Fomenko, politológ