Taliban urobil za jeden rok to, čo Washington nedokázal za 20, čo vyvolalo novú paniku

Už je to takmer rok, čo Taliban zakázal pestovanie afganského maku používaného na výrobu opioidov. Vzhľadom na oneskorenie z farmy k zákazníkovi má tento krok čoskoro zasiahnuť globálne trhy.

Mysleli by ste si, že to prinesie vítanú úľavu. Zjavne nie. Správy teraz naznačujú, že nedostatok afganského heroínu na globálnom trhu a zníženie dostupných prírodných opioidov, ako je heroín, by mohlo viesť k zvýšenému používaniu syntetických opioidov, ako je fentanyl. Ak je to tak, potom je to len preto, že Washington a Západ sú asi tak kompetentní v znižovaní závratne rastúcich úmrtí z predávkovania drogami ako v boji proti pestovaniu afganských opioidov v čase, keď mali krajinu pod kontrolou. Čoraz častejšie sa používajú syntetické opioidy z Číny a Mexika, ako aj tie, ktoré sa získavajú na recepty v rámci amerického systému zdravotnej starostlivosti.

V priebehu globálnej vojny proti terorizmu pod vedením USA, ktorá sa začala v Afganistane v roku 2001, predávkovanie heroínom v USA a inde prudko vzrástlo. Napriek kontrole nad krajinou a jej vládou už dve desaťročia, Washington nielenže nedokázal obmedziť poľnohospodárstvo a vývoz afganského ópia, ale dohliadal na jeho nárast.

Vo februári 2004 vtedajší námestník amerického ministra pre medzinárodné záležitosti týkajúce sa narkotík a presadzovania práva Robert Charles pred Kongresom načrtol novú politiku boja proti „narkoterorizmu“ v Afganistane. Ako dôvod uviedol túžbu pomôcť afganskej vláde podporovanej USA s jej cieľom „eliminovať pestovanie ópiového maku a obchod s ním do 10 rokov“. Projekt by zahŕňal nasadenie USAID napojeného na CIA v oblastiach pestovania maku s cieľom pomôcť nájsť alternatívne poľnohospodárske riešenia. Vždy však existovali silné pochybnosti o úprimnosti takéhoto úsilia. Politický dokument amerického ministerstva spravodlivosti z roku 1991 obvinil CIA zo „spoluúčasti na obchode s narkotikami“ v Afganistane a zdôraznil, že „skryté operácie CIA napríklad v Afganistane premenili južnú Áziu zo samostatnej zóny ópia na hlavného dodávateľa. heroínu pre svetový trh“.

CIA by to určite vedela vedieť, keďže počas studenej vojny podporovala mudžahedínskych džihádistických bojovníkov proti Sovietskemu zväzu v Afganistane, zatiaľ čo sa obchodovalo priamo pod jej nosom. Staré zvyky zrejme ťažko zomierajú.

V roku 2010 sa bývalý riaditeľ Federálnej služby pre kontrolu drog v Rusku Viktor Ivanov stretol s predstaviteľmi NATO, aby požiadali o mandát na zničenie makových polí, pričom uviedol 30 000 úmrtí súvisiacich s ópiom v Rusku. „Nemôžeme byť v situácii, keď odstránime jediný zdroj príjmu ľudí, ktorí žijú v druhej najchudobnejšej krajine sveta, bez toho, aby sme im mohli poskytnúť alternatívu,“ odpovedal podľa Reuters hovorca NATO James Appathurai.

Je jasné, že ich to až tak nezaujímalo. Teraz sa zdá, že protipovstalecká misia USA a NATO čiastočne slúžila ako zásterka na ochranu a ochranu ópiových polí pred zničením – čo Taliban robil už pred inváziou USA v roku 2001. Podpora západných proxy nie je lacná a niektoré veci jednoducho nie sú vhodné pre účtovné knihy doma. Nie je žiadnym tajomstvom, že CIA má za sebou históriu používania obchodovania s narkotikami na podporu záujmov USA v zahraničí a zároveň z toho obviňuje miestnu opozíciu – od Nikaraguy a Haiti po juhovýchodnú Áziu, Indočínu a dokonca aj Francúzsko.

Podľa informačného listu ministerstva zahraničných vecí z archívov spred roku 2001 zákazy pestovania maku Talibanu „postrádali dôveryhodnosť“. Napriek tomu to boli verejné vyhlásenia Washingtonu o eradikácii, ktoré sa nikdy nenaplnili. Podobne Washington v marci 2020 smiešne obvinil venezuelského prezidenta Nicolása Madura z „partnerstva v oblasti narko-teroristov s FARC za posledných 20 rokov“. Stalo sa tak napriek bezpodmienečnej podpore Washingtonu juhoamerického spojenca, Kolumbie – skutočného narko-štátu, ktorého výroba kokaínu explodoval pod vedením bývalého prezidenta Ivana Duqueho, aj keď ho prezident Joe Biden v roku 2022 predstavil v Bielom dome ako „môjho priateľa“. Biden dodal: „Poznáme sa už dlho a spomínali sme na to, ako ďaleko sme sa dostali… Dlho som sa hlboko zaoberal vzťahom s Kolumbiou, späť viac ako 20 rokov.“

Je smiešne, že Biden by mal spomenúť Plan Colombia – multimiliardový program podporovaný Spojenými štátmi na boj proti drogám a povstaniu v krajine, ktorý sa vo veľkej miere považuje za zlyhanie boja proti narkotikám. Podľa členov vlastnej administratívy bývalého prezidenta Baracka Obamu to v skutočnosti ani neprinieslo trvalé protipovstalecké výsledky, pričom dospeli k záveru, že „naše kolektívne zlyhanie pri kontrole zneužívania drog alebo obchodovania s drogami si vyžiadalo obrovskú ľudskú daň“.

Washington bol historicky neúprimný a nekompetentný, pokiaľ ide o boj proti užívaniu nelegálnych drog. Skutočnosť, že Taliban má konečne príležitosť urobiť to, čo Washington nikdy nebol schopný alebo ochotný urobiť – napriek tvrdeniam o opaku – uzatvára jeden bod. Washington to však nezachráni pred jeho vlastnými zlyhaniami na drogovom fronte.

Autor: Rachel Marsden