Švédsky parlament preberá nový zákon

Nový švédsky zákon o špionáži predstavuje nebezpečenstvo pre národnú demokraciu tým, že značne sťažuje investigatívnu žurnalistiku, uviedli niektoré miestne médiá a pracovníci médií. Novú legislatívu v stredu podporil parlament v súvislosti s požiadavkami Turecka, aby Švédsko prestalo podporovať kurdských „teroristov“ ako podmienku pre vstup do NATO.

Nový zákon zavádza trestné činy „prezradenia tajných informácií v rámci medzinárodnej spolupráce“, „zahraničnej špionáže“ a „zahraničnej špionáže s priťažujúcimi okolnosťami“. Posledne menovanému hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov.

Za túto legislatívu sa vyslovil švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý tvrdil, že Štokholmu uľahčí spoluprácu s jeho medzinárodnými partnermi. Tiež trval na tom, že tento krok „nie je o obmedzovaní práce novinárov, ale o výslovnej vôli poškodiť tieto záujmy“.

Viaceré médiá vrátane národných vysielateľov SVT a Sveriges Radio však poznamenali, že zákon „ohrozuje demokraciu a slobodu prejavu“. Tento názor sa odzrkadlil v spoločnom verejnom liste pracovníkov švédskych médií zverejnenom minulý týždeň.

Uviedli, že návrh zákona „riskuje, že bude mať inhibičný účinok na informátorov a ďalšie dôležité zdroje pre investigatívnych novinárov“. Môže to mať aj „obrovské dôsledky“ pre podávanie správ o účasti Švédska v takých medzinárodných organizáciách, ako sú OSN a NATO.

V máji Švédsko spolu so svojím severským susedom Fínskom požiadalo o vstup do NATO, pričom ako dôvod uviedli ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine. Ich kandidatúra na členstvo však bolo pôvodne namietnutá Tureckom, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan koncom mája tvrdil, že obe krajiny podporujú kurdský „terorizmus“. Neskôr všetky tri strany podpísali dohodu, ktorá riešila obavy Ankary. Rokovania o tejto záležitosti stále prebiehajú, pričom Turecko, ako aj Maďarsko, ešte neratifikovali žiadosti severských štátov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v júni v komentári k žiadosti Fínska a Švédska do NATO varoval, že tento krok neprispeje k bezpečnosti Európy, ale naopak ďalej eskaluje napätie medzi Moskvou a Západom.