Švédsko hlasovalo za vstup do NATO
Rok po podaní žiadosti o vstup do vojenského bloku pod vedením USA dostane Štokholm súhlas parlamentu
Švédsky parlament v stredu hlasoval za vstup do NATO, takmer rok po tom, čo vláda v Štokholme požiadala o členstvo. Formálne hlasovanie v Riksdagu bolo prijaté 269 hlasmi za, 37 proti, pričom 43 poslancov sa zdržalo hlasovania.
„Historické rozhodnutie je dnes, keď švédsky parlament hlasuje za členstvo v NATO,“ napísal po hlasovaní na Twitteri minister zahraničných vecí Tobias Billstrom. „Švédsko bude bezpečnejšie a bezpečnejšie a my budeme poskytovateľom bezpečnosti pre alianciu.“
Hlasovanie bolo do značnej miery formalitou, keďže vláda sa rozhodla podať žiadosť do vojenského bloku v máji 2022 a NATO v júli toho roku schválilo prístupové protokoly. Predtým, ako sa Švédsko pripojí, musia však jeho žiadosť ratifikovať všetci ostatní členovia – čo ešte nie je v žiadnom prípade isté.
Billstrom vo svojom prejave v Riksdagu pred hlasovaním tvrdil, že „je samozrejmé, že sa budeme môcť stať členmi do Vilniusu“, s odkazom na summit NATO v Litve naplánovaný na júl.
To však závisí od toho, či Turecko stiahne svoje námietky. Ankara okrem iného tvrdí, že Štokholm naďalej poskytuje útočisko niekoľkým kurdským „teroristom“, ktorí sú podľa Švédska aktivistami, ktorým bol udelený azyl. Turecko tiež požaduje ospravedlnenie za symbolické spálenie Koránu pred jeho veľvyslanectvom, čo viacerí švédski predstavitelia odôvodnili ako prejav slobody prejavu.
Billstrom tvrdil, že odmietnutie Turecka by znamenalo „spochybňovanie politiky otvorených dverí NATO“. USA vyhlásili túto myšlienku za neprijateľnú, keď v januári 2022 odmietli komplexný ruský bezpečnostný návrh.
Proti návrhu hlasovali iba Ľavicová strana (Vansterpartiet) a Zelení. Počas šesťhodinovej diskusie Zelených Jakob Risberg obvinil vládu, že chce „uvrhnúť Švédsko do jadrovej aliancie s tureckým despotom ako vrátnikom“. Jeho kolega Hakan Svenneling tvrdil, že Ankara použila švédsku aplikáciu „na umlčanie nášho hlasu za demokraciu a ľudské práva“.
Švédska vláda uviedla eskaláciu nepriateľstva na Ukrajine ako ospravedlnenie pre opustenie politiky neutrality, ktorá bola zavedená od roku 1815. Švédsko, ktoré bolo kedysi cisárskou mocnosťou v severnej Európe, tento status do značnej miery stratilo po prehre vo Veľkej severnej vojne (1700-1721), najmä v bitke pri Poltave na dnešnej Ukrajine – a jeho armády naposledy bojovali v zahraničí ku koncu napoleonských vojen.
